AKO DOSIAHNUŤ ÚSPECH
píše Miro Veselý

Pasívny príjem

Takže tu robíme hrubú čiaru za zamestnaním a vstupujeme do celkom iného sveta. Do sveta podnikania. Až v tomto svete máte šancu dosiahnuť vysoký finančný príjem. A zároveň už máte aj šancu mať aj dostatok voľného času na to, aby ste si mohli svoj vysoký príjem aj užiť – cestovaním, či plnením iných svojich záujmov.

Podnikanie je oblasť, v ktorej hlavne u nás mnoho ľudí nemá celkom jasno. Hlavný rozdiel medzi podnikateľom a zamestnancom je v uvažovaní. Z toho potom vyplýva aj rozdiel v ich činnosti:

  • Zamestnanec sa živí prácou.
  • Podnikateľ sa živí jej plodmi.

Zamestnanec často vôbec nerozumie tomu, čo hovorí podnikateľ, je to úplne iný jazyk.

  • Zamestnanec hľadá istotu, výhody. Dáva svoj čas, intelekt, silu, pozornosť a dostáva za to peniaze.
  • Podnikateľ hľadá príležitosť, nápad. Zaplatí zamestnancov, aby pracovali a realizovali to. Za to dostáva časť z vytvoreného zisku.

Ak uvažujete o podnikaní, musíte sa začať učiť uvažovať ako podnikateľ. To je na veci to najťažšie, pretože spoločnosť nás pripravila na kariéru zamestnanca. Neúspešní ľudia spravidla podnikateľov doslova nenávidia. Považujú ich za „vyžírky“, „vykorisťovateľov“. Považujú ich za zlých, pretože peniaze „kazia charakter“. Kým s takýmito názormi súhlasíte, podnikateľom sa stať nemôžete.

Skúsme teraz na príklade ukázať, aký je rozdiel medzi myslením zamestnanca a podnikateľa.

Napríklad ja som vyštudoval fotografiu, takže by som sa mal zamestnať, ako fotograf. Niekto by mi dohadzoval kšefty a ja by som chodil fotiť. Viem, že remeslo ovládam, takže by som asi mal príťažlivý plat. Ak by som bol úspešný, stal by som sa možno živnostníkom. Sám by som si zjednával kšefty a chodil fotiť. Živnosť, to je stále len zamestnanie – som sám sebe zamestnávateľom. Nedelím sa s nikým o zisk, ale o to viac prác si musím spraviť sám. Kým pracujem, kým sa mi darí, mám príjem. No ak by som chcel na pol roka odísť na dovolenku, nemôžem. Nemal by som príjem a klientela zákazníkov by utiekla ku konkurencii. Zamestnanec ani živnostník si nemôže dovoliť opustiť pracovisko na dlhší čas. Ak preruší prácu, práca sa nebude vykonávať.

Ako podnikateľ však v prvom rade chcem prestať – fotiť. To je základný rozdiel. Založím firmu a najmem dvoch zamestnancov. Jeden zamestnanec bude manažér. Jeho úlohou bude oslovovať zákazníkov a získavať zákazky. Druhý zamestnanec bude schopný fotograf, ktorý bude fotografovať. Ja budem majiteľom tejto firmy. Ako majiteľ nerobím nič. V prvej fáze je firma bez zisku, no musím platiť zamestnancov a reklamu. Firma funguje a časom sa postaví na nohy. Vtedy už z nej mám malý zisk. Ak je to podnikanie úspešné, najmem ďalšieho manažéra a trebárs dvoch fotografov. Zvýši sa zisk firmy a aj môj. Ak to funguje, najmem obchodného riaditeľa, ktorý bude mať za úlohu, aby firma rástla. Aby bolo stále viac práce. Bez toho, aby som niečo robil, dostávam z celkového zisku svojej firmy stále väčší mesačný príjem. Nič nerobím, systém pracuje za mňa. Ak odídem na polročnú dovolenku, práca sa stále vykonáva, stále zarábam.

Možno sa teraz spýtate, za čo som teda vlastne platený? Za nápad. Za odvahu tú firmu založiť. Za to, že som to spravil. Spraviť to totiž môže ktokoľvek, ale len málo ľudí dostane nápad. Ešte menej ľudí má odvahu realizovať ho. A len minimum ľudí to aj spraví. A aj z nich odpadnú mnohí, pretože to spravili zle… Podnikanie je riziko. Ale úspech býva odmenený.

V podnikaní som platený za nápad. Napadlo mi založiť firmu, ktorá by poskytovala fotografické služby. To je ten nápad. Ten nápad som premyslel. Vytvoril som pravidlá práce pre jednotlivých pracovníkov. To je môj vklad. Za ten budem dostávať odmenu – nejaké percento zo zisku, ktorý tento nápad v budúcnosti vygeneruje. Ak to bol zlý nápad, firma skrachuje. Som bez zisku. Ak bol nápad dobrý a aj realizácia premyslená, zrejme zbohatnem.

Asi toto je princíp myslenia, aký sa u nás po desaťročiach totality budeme musieť začať učiť.

Húdli do nás, že je poctivé živiť sa „čestnou prácou“, vlastnou silou. Tisíckrát opakovali, že len robotník a roľník je slušný človek. „Pracujúca inteligencia“ bola trpená sociálna skupina – vedci, lekári, inžinieri. Nutné zlo. A podnikatelia boli postavení mimo zákon.

Tieto dogmy v nás stále doznievajú. No teraz už žijeme v kapitalizme. Ak ste schopní (mať nápad) prežijete lepšie, ako tí, čo sa o žiadne nápady ani nepokúsia. Sme v spoločenskom zriadení, kde môžete slobodne využiť informácie, znalosti, nápady. Spravte to a máte šanci uspieť. Nemáte istotu, že uspejete. Ale ak to skúsite niekoľkokrát a poučíte sa z predošlých chýb, úspech je takmer celkom reálny. Za minulého režimu sme podnikať nemohli. Teraz je sloboda. Načo vám je, ak to ani neskúsite?

Dav neúspešných.

V kapitalizme pohodlní ľudia neuspejú. Nehľadajú nápady. Neštudujú. Neučia sa predvídať, čo bude o rok. Nechce sa im snažiť sa uspieť, pretože sa boja možného neúspechu. A tak zotrvávajú v pozícii ľudí celkom závislých. Chcú prácu. Môžu sa zamestnať. Pomôžu splniť sen niektorého podnikateľa a budovať mu pasívny príjem. Neskúmajte či to je spravodlivé. Svet nie je spravodlivý a ani nebude. Skúmajte, či a ako sa vy môžete stať podnikateľom.

Samozrejme, vlastniť firmu nemusí byť tak jednoduché, ako som popísal v krátkom príklade. Chce to veľa znalostí, štúdia, vybavovačiek, skúsenosti, často aj kapitál. Preto je tak málo podnikateľov a tak veľa zamestnancov. No skúsme si teraz toto podnikateľské myslenie trocha zmenšiť.

Nakoniec ešte tip na článok, v ktorom píšem niekoľko tipov o postupe pri kupovaní pozemkov. Pri tvorbe pasívneho príjmu je práve oblasť realít typickým zástupcom. Investuje sa do nehnuteľnosti a predpokladá sa, že tá časom zvýši svoju hodnotu. Žiaľ, kríza v tom neskôr môže značne zamiešať karty. No z dlhodobého pohľadu (rádovo 10 rokov) je zvyčajne taká investícia lepšia, než peniaze sušiť v banke, kde ich hodnota klesá. Kúpa stavebného pozemku potom môže spôsobiť, že na ňom postavíte dom a môžete ho prenajímať. Tak zo svojej investície získate niečo ako pasívny príjem. Nič už nemusíte robiť, ale mesačne vám na účet prídu peniaze.

29× koment k článku Pasívny príjem

  1. dobre napisane a inspirativne, napad este nemam, ale ta sloboda podnikatela je velmi lakava, presne to by som chcel v zivote dosiahnut

  2. mam napad,len kapital chyba,preto pracujem a setrim si daku rezervu na buducnost.Som skepticky ku pozickam,neverim im.Preto pokial nemusim nechcem. Ale podnikanie chcem skusit, urcite

  3. Dobry den.
    Mam napad,no chybaju peniaze na zaplatenie zamestancov a nemozem si to zatial dovolit.V zivote chcem byt herec a to najma
    v divadle.A preto rozmyslam ako to spravit…

  4. Mam presne to myslenie ako Peťo. Najprv si musím našetriť kapitál počas toho získať čo najviac skúseností, a zrealizovať svoj nápad!

  5. napady by boli , ale vzdy chyba kapital jednoduchym ludom ako my ,a strach z toho ci sa investovane peniaze vobec vratia…
    to nas nuti zostat tam kde sme… dnes nie je lahke prebit konkurenciu na internete ,kde velke firmy utracaju tony penazi na marketing … ked si aj urobim webstranku , tak za jeden klik potencionalneho zakaznika napr.na facebooku zaplatim nehorazne peniaze… tak ako vobec zacat? ako oslovit ludi aby sa vobec o tom dozvedeli? malo penazi malo muziky… alebo je to len moja nevedomost? skusal som afiliate marketing … mnozstvo penazi na reklamu a efekt utekl… afiliate je na nic som zistil po polroku skusania… pokial nemate vlastny produkt tak cisty prijem nestoji za nic.. ale stale mam vidinu ,ze to nieco najdem a ze to dokazem … IQ okolo 130 , som sikovny v kazdom smere , vyzeram dobre… ale neuspechy ma ubijaju… nieco robim zle … a neviem co… poradi niekto?
    avsak o jeden jeden uspech sa s vami podelim , netyka sa to podnikania ,ale toho ako som si nasiel pracu v anglicku..
    som tu nejaky ten rok a pracoval som stale cez agentury ,co
    prinasa stres a nikdy neviete ci budete mat pracu aj na druhy den … trocha to skratim , o tom aky je zivot v UK a aky su tu ludia radsej nebudem komentovat. Poslednu pracu ktoru som dostal cez agenturu bola praca pri lisovacich a odlievacich strojoch na vyrobky z umelej hmoty… pracovalo nas tam viacej ludi cez tu agenturu , ja som dostal stroj ktory lisoval male dute polgulicky a robil z toho jednu dutu gulu. Praca bola lahka , boli sme pod strechou stale, a nebolo to daleko autom od domu… zacal som rozmyslat ,ze by som tu mohol ostat..
    Ale ako? Obist agenturu? Dat im moje CV (zivotopis)a hotovo?
    Obist agentura sa nedala,mali podpisane nejake veci medzi sebou. Nakolko sa tam ludia striedali ako na pase ,stale som uvazoval ako zaujat, videl som tam kopu zivotopisov ,takze moj zivotopis by asi zostal niekde zalozeny tiez.. Nakoniec som si na “drzovku” isiel vypytat email priamo od majitelov firmy, na moje prekvapenie som sa nestretol so ziadnym negativov a email som easy dostal . 1krok k uspechu. Nakolko
    som skuseny a viem ,ze obycajny zivotopis nezaujme uz dnes nikoho ..tony standartnych zivotopisov(take vyzadovali) som ponechaval v inych firmach pri hladani prace a bez efektu. Tu som sa rozhodol pozret na vec trochu inak, a zacal som hladat co a ako ich zaujmut. Robil som denne na tom istom stroji tak ako mi ukazali a naucili asi uz dva tyzdne a vyzeralo to tak ,ze za ine stroje uz sa nedostanem a ze za chvilu sa moja potreba v tej firme skonci , rychlo som potreboval nieco vymyslet.Vyrabal som denne okolo 4400 gulickiek a bingo!!!- prisiel som na techniku nakladania materialu do stroja ktora mi umoznila vyrobit 5100 guliciek denne . A toto bola moja trefa..
    Opytal som sa skladnika kolko stoja tie gulicky , urobil som si vypocet a pri troske nadsazky mi vyslo rocne o 90 000 tisic libier v hrubom navyse ,co myslim ,ze su ohromne peniaze. Napisal som im krasny email s tabulkami a rozpoctami na tyzden,mesiac a rok ,kolko a za jaky cas , prinos a nakoniec par slov o sebe … nic o vzdelani a zbytocnostiach co vacne vyzaduju v zivotopisoch , ale iba o mojich skusenostiach a co by som im mohol v buducnosti priniest.
    Pani a Dami , majitelka si to precitala a za 3 minuty bola pri mne aj s majitelom a pracovnou zmluvou, s prislubom ,ze ak sa zlepsi moja anglistina mozem to dotiahnut vysoko.
    Takze naozaj sa treba zacat na veci pozerat z inej strany..
    kazdy kto hlada pracu sa vacsinou pyta , kolko dostanem na hodinu ,ake vyhody a dovolenky budem mat , kolko hodin tyzdenne budem muset robit atd .. poznate to … ale len malokto povie tak takyto a takyto osoh budete mat zo mna..
    To by bolo asi vsetko …a asi sa to hodi do inej temy …
    Kazdopadne som tam zatial iba pracovnik , a stale planujem zacat
    podnikat. Napad mam ,ale hladam velmi sikovneho webmastera
    ,ktory by bol ochotny nieco so mnou skusit a pockat s peniazmi ,uspech negarantujem,jedna sa o skusku,ale myslim,ze by sa to mohlo rozbehnut.. HAHA asi snivam.

  6. Niektoré veci sú tu fajn, ale niektoré už značne pritiahnuté za vlasy. Preto sa pýtam konkrétne k tomuto článku a kde zostala vlastná radosť z fotenia? Ak by som bola fotografom, zrejme by ma napĺňalo samotné fotenie. To že mám pod sebou hoci aj dvadsiatich zamestnancov a že môžem ísť na pol roka na dovolenku by mi urobilo radosť tak na rok. Podnikateľ môže podnikať v akejkoľvek oblasti. Vidí úspech práve v tých veciach, ktoré sú opísané v článku. Ak je človek fotografom z duše, nemyslím si, že práve úspech v podnikaní bude jeho cieľom.

  7. ad. ivana. Ak by som podobne rozvíjajúcu firmu a s obľubou fotil, prečo by som sa po návrate z tej polročnej dovolenky nemohol zamestnať vo svojej firme hoc aj ako radový fotograf a trebárs aj zadarmo…? A mohol tak robiť čo ma baví a bol taktrochu motivovaný aj okolím. Veď na chod fimy by dozerali manažéri a riaditeľ, ktorých som si vybral a mojim príjmom by bol zisk firmy, ktorej by som bol zamestnancom a zároveň majiteľom.

  8. Dobrý deň, prosím Vás, a kto nám poradí,ako získať/prísť ku kapitálu??? Ono to je všetko pekné a inšpiratívne (ako tu ktosi už napísal) … ale ako začať s ničím??? Píšete, že sa máme naučiť uvažovať ako podnikateľ – ale aj keď je “dobrá” myšlienka … ale keď sa človek nenarodil pod “šťastnou hviezdou” a nemá “zazobaných” (prepáčte za výraz) rodičov, ktorí mu finančne vedia pomôcť … čo v takom prípade???
    Neostáva človeku nič iné, ako pracovať v role zamestnanca a ticho závidieť tým úspešnejším !?!?!

  9. tyfany v tejto sekcii je hneď niekoľko príkladov ako sa dá podnikať. je jasné, že sa nedá začať vo veľkom. ale sú podnikatelia, ktorí začali z ničoho a bez pomoci rodičov, takže je to hlavne o spôsobe myslenia. nie každý je schopný (ochotný) podnikať. a nie každý z tých, čo to skúsia aj uspejú. práve tá neistota a nutnosť rozmýšľať odradí väčšinu od toho skúsiť vôbec o veci uvažovať.

  10. Je to pekne napísaný článok ku knihe, len aby to tak pekne fungovalo aj v reále, ako sa píše aj v komentoch podnikanie je riziko. Lenže v dnešnej dobe je problém, že zrkadlovku fotoaparát má veľa ľudí a klient si vyberá niekedy podľa známosti (poznám toho, čo má dobrý foťák…), alebo teda hlavne podľa ceny a nie portfólia, lacnejší vyhráva, niektorí dokonca chcú nafotiť aj zadarmo (s tým sa stretávam strašne často). A teda aj základný kapitál do toho podnikania by bol dosť, keďže viem, že fotovýbava je drahá. Ja som fotografka, teda nevyštudovaná, ale baví ma to a chcem v tom byť úsúpešná, ale viem, že presadiť sa je ťažké.

  11. Veronika jasné že podnikanie je riziko. u fotografovania je to rôzne. ak je dobrý fotograf, má šancu sa presadiť, nie nutne sa ide po cene alebo po mene. len problém je v slove dobrý a to je práve to podnikanie a marketing. dobrý znamená aj schopnosť sa predať. a preto dobrý fotograf musí vedieť nielen fotiť, ale aj predať fotky. či už si dokáže spraviť reklamu, meno, známosti to je jedno. vo výsledku ho musia klienti vnímať ako dobrého. proste splní očakávania a uspokojí ich. potom je jedno, či je dobrý aj z “fotografického” hľadiska. ale takto je to vo všetkom. trebárs kokakola je asi najlepší nápoj (podľa predajov) a ak sa pozrieme na to cez zdravie, tak to určite nie je to najvhodnejšie, čo do seba máme liať

  12. takže okrem výbavy fotenia sa oplatí študovať reklamu, marketingovú komunikáciu, princípy PR, komunikáciu s ľuďmi…

  13. Ja som začínal tak, že som nemal žiadne peniaze. Zamestnaný som bol ako obchodník na dohodu. Dali mi pokladňu, vozili tovar a predával som (na prenajatom). Neskôr som si kúpil prívesný vozík (auto som už mal š120). Toto mi umožnilo nečakať kedy mi tovar privezú. Potom som kúpil vlastný pozemok čím som sa oslobodil od nájmu. Potom som išiel na živnosť, čím som sa oslobodil od sortimentu. Teraz já mám zamestnancov. Ale nie voľný čas – to ani moc nechcem.
    Takýto postup ja volám NULOVÉ technológie. Lebo na začiatku bola NULA, ale postupne po schodíkoch sa ide hore.
    Ten príklad s fotoaparátom je trochu nedostatočný (nemá schodíky). A po polročnej dovolenke sa hore nikto z dolného schodíka nedostane.
    Ale príklad s obchodom ten má krásne a nekončiace schodíky.
    Keď už chcete začať s nulovou technológiou treba sa pozerať na to či tam sú schodíky.
    Napríklad taxikár pre druhého, vlastný taxikár a koniec.

  14. o vlastnom “biznise”(ale asi iba v zmysle zivnostnik, na viac si netrufam)premyslam uz viac rokov,par napadov bolo a aj je, ale vzhladom na moju neschopnost predat sa sa neviem pohnut z miesta, zial som typ cloveka, ktoremu najprv treba ukazat,povedat,dat navod “ako sa to robi”a potom sa uz viem rozbehnut,ale bez “navodu” si netrufam……..inak doteraz som bola typicky zamestnanec, vyhovovalo mi prist do prace, spravit co treba a ist prec, ALE napriek tomu vsetkemu by som rada skusila robit nieco popri zamestnani(teraz som aj tak na materskej) a mozno casom iba TO, ale neviem ako na to.ako sa predat? ako si verit aspon do takej miery, ze sa clovek neboji predlozit svoje napady alebo produkty potencialnym klientom? musim to mat v sebe alebo existuje nejake skolenie kde by som sa to mohla naucit?? nie vsetci sme totiz rodeni obchodnici,ale ked je tu vola tak snad by sa mohla najst aj cesta……vopred dakujem za rady

  15. Jana existuje veľa školení zameraných na rôzne oblasti. Ceny sú často vysoké, takže odporúčam opatrnejšie. Začal by som v malom, nejaké knihy o podnikaní, marketingu a hlavne začať konať. Kým sa neodhodláte niečo skúsiť, stále to bude veľké neznámo. V abstraktnej rovine neviem poradiť. Tak ako keď sa chcete naučiť plávať, je dobré vliezť do vody s niekým, kto to už vie. Skúste si niečo naostro. Skúste niektorú MLM sieť, kde sú nízke vstupné náklady (Amway, Avon, Oriflame…) tam sa dostanete k normálnym produktom, majú plno školení, poradia ako predať. Len do toho choďte ako do cvičenia na predaj. Nie ako do zázraku na zbohatnutie, pretože to naozaj nehrozí. Úspešných je (tak isto ako všade inde) veľmi málo tých, čo sa do toho pustia. Alebo ak máte niekoho známeho kto podniká, tak skúste konzultovať. Ak nehrozí, že by ste mu konkurovali, možno vám poradí. A hlavne buďte akčná, váhanie k podnikaniu veľmi nejde. Držím palce.

  16. Pozdravujem všetkých,rovnicu o úspechu,ktorú vás nikde nenaučia znie:P(podnet)+R(rekcia)=V(výsledok),všetko čo robíte,robte a prekonávajte sami seba s optimizmom,je to permanentný stav duše.Nikdy nesmie opustiť a nesmie sa nechať odplašiť.Mech sa deje čo sa deje,treba si vždy zachovať aspoň štipku nádeje.Ak vás všetci opustia a optimizmus zostane je to dar sily,vďaka ktorej je možnosť uskutočniť aj neuskutočniteľné,mať len nápad nestačí,treba niečo preto urobiť,tajomstvo úspechu,akéhokoľvek,by som nazval k myšlienke mať peknú postavu,ale niečo preto urobiť zostane len v snoch,treba si vždy povedať a hlavne vtedy keď to nejde,chcem-dokážem-budem a vykročte,nikdy,nikdy,nikdy sa nevzdávajte,začnite a vydržte a bude Vám dané.
    Želám pekné dni,nech Vaše kroky vedú za úspechom s pozdravom Robert :)

  17. Pekný deň, chcem počuť Váš názor, či si otvoriť sro na účtovníctvo a aerobik v tejto dobe? Mám po 40tke, som zamestnaná, ale nemyslím si, že budem do dôchodku zamestnaná a mladé ženy ma na konkurzoch prevalcujú. Dopĺňam si pravidelne vzdelanie, snažím s a držať krok s dobou, ale vek nezastavím. Manžel je na plnom invalidnom dôchodku a moja perspektíva nie je ružová.

  18. Mima sro ako právna forma je dobrý nápad pre ochranu. Sama o sebe nemá zmysel. Overte si najskôr, či budete schopná nájsť si stabilnú klientelu. Ak áno, potom je treba vážne uvažovať o tom pustiť sa do podnikania.

  19. Ďakujem za odpoveď.
    Pravdepodobne to skúsim, pokiaľ nezačnem, stále budem iba váhať a o ďalších 5 -10 rokov ľutovať tak ako teraz, že som nezačala. Odrádza ma iba to, že všade počuje človek kríza, ekonomika klesá…. a človek nechce urobiť chybu
    Prajem Vám veľa úspechov a pekný zvyšok dňa :))

  20. Pekný deň, pasívny príjem môže sa stať pre každého skutočnosťou. Miro dňa 18.5.2012 odporúča skúsiť MLM. Musím povedať, že to je najschodnejšia cesta, nepotrebujete peniaze na prenájom priestorov, zariadenie a pod. Za nízku sumu (záleží od vašich možností) môžete začať svoj biznis. Len vy rozhodujete kam sa chcete posunúť. Nemusíte hneď investovať, vypočujte si o príležitosti, aj niekoľkokrát. Miro má motivujúce prednášky, články – webstránku. Možno by to chcelo ešte niečo pridať – aj pre neho a jeho biznis, mohlo by to byť so značným prínosom. Je tu možnosť. Keď som si prečítala komentáre, bolo mi tak trošku smutno, snaď preto pridávam tento môj. Nefňukajte – nikto nemusí byť “zazobaný”, resp. mať zazobaných rodičov, každý z nás môže mať slušný príjem a následne aj pasívny. Prajem všetkým veľa úspechov. Ja som sa na tú cestu vydala a neľutujem. Určite ste sa stretli s citátom asi v tomto znení: …aj tá najdlhšia cesta začína prvým krokom. Vykročte. Inak zostanete stát tam kde ste. Veľa šťastia.

  21. Akoze plagiatorstvo ako sa patri. Neviem naco pisat dalsie knihy a blogy o uspechu, ked maju byt aj tak viac-menej reprodukciou roberta kiosakiho. jedine ak za ucelom vlastneho zarobku…

    Rady o fotobankach a pisani blogov by mozno fungovali 10 rokov dozadu. Realne peniaze – myslim take, za ktore si moze clovek kupit byt, dom, slobodu sa takou cinnostou nedaju zarobit, resp velmi tazko.

    Ja osobne mam za sebou mnozstvo podnikatelskych uspechov aj neuspechov a z mojej skusenosti clovek uspeje len vtedy, ked robi nieco, co ho bavi a niesu to len peniaze co ho pohanaju dopredu. Kto mysli privela na peniaze, casto zabuda na realne potreby seba sameho a ludi naokolo. A treba skusat. Podnikanie je aj o neuspechoch. Kto viac skusa, viac sa pritom nauci a zvysuje svoje sance.

  22. Velmi jednoducho napisany clanok, velmi vystizne. Je to naozaj tak, sme od mala uceni ze bez prace nie su kolace. Tesime sa z povysenia v tovarni na vyrobu gumiciek a ked sa jedneho dna nieco zmeni a skonci sa zakazka na gumicky tak “si mozme pyskat”.
    Ja nie som podnikatel, zil som nejaky cas na slovensku, potom v anglicku, spanielsku… Ked vidim komenty o tom ako nie je kapital na podnikanie tak musim povedat – je to vasa lenivost a pohodlnost. Zbalte kufre, vyserte sa na agenturi a chodte do zahranicia. Ak ste sikovni, pracu si najdete, v kaviarni, kuchyni, fabrike. Ziadnu agenturu ktora taha vase zarobky netreba. Treba preskocit neistotu. A potom ta podstatna cast – pohnite zadkom. Bohuzial, slovaci zijuci na slovensku to nechapu, ale v zahranici treba na zaciatku makat. Volna sobota a nedela? Haha, naco??
    Vyhovorky na nedostatok kapitalu sa mozu stat minulostou po 5 mesiacoch tvrdej prace v zahranici. Podla mna toto je cast zaciatku podnikania ktoru si treba vytrpiet. Lenze nemyslim ze je to ta zlozita cast. Ta zlozita cast prichadza ked po 5 mesiacoch bez jedneho dna volna a 12 pracovnymi hodinami denne stoji clovek pred dverami do sveta podnikania a klucom do tych dveri maju byt vsetky tieto odmakane peniaze, vsetky zazitky o ktore koli nim prisiel a vsetok cas ktory mohol stravit inak ako makanim. Tato otazka ci sa tie dvere po vlozeni kapitalu otvoria alebo nie, to je to cez co treba prejst!
    Takze zhrniem, kapital na zacatie podnikania bud pozicka (ak ste stotozneny syslienkou zadlzenia a prace pre banku) alebo na par mesiacov odpojit internet, predat telku (peniaze pouzit na letenku) zatat zuby a makat. Ked sa chce tak to ide.

    Ospravedlnujem sa za priamost mojho prispevku, ale tak to je. Peniaze vam nikto neda zadarmo zato ze placete ze ich nemate. Ak ich ale naozaj chcete, tak si ich vezmete. Ak nie, vezme si ich niekto iny kto si tu pracu najde miesto vas…

  23. Začít se dá i s nulou. Já sám jsem tomu vždy věřil. Od 16 let mi každý říkal ty nic nemáš, na podnikání potřebuješ kapitál atd. Tvrdá realita je, že drtivá většina lidí utratí všetko co vydělá za absolutní somariny, jinými slovy nemají dostatek sebekontroly. Vydělávají 300€ a říkají kdyby bolo 800€ byl by aj kapitál. Když vydělají těch vysněných 800 koupí iPhone, notebook, drahej internet a k tomu všemu si myslí, tyto věci jsou můj kapitál. A za pár měsíců zase chodí a říkají kdyby bylo 1200€ měsíčně pak by se dalo něco robit. A čo to “robit” znamená v jejich slovníku? Znamená užívat. A co to znamená užívat? Utrácet kapitál za pasiva (to znamená utrácet kapitál za věci které nevydělávají).

    Například, jeden můj kamarád mi napsal, mám kapitál 180€. Měl jsem radost, super ze 180 udělá 500. V další větě napsal, koupím si paradajky, olivový olej a udělám si dobrý výkend.. Jiný kamarád měl kapitál 9,000€ Navrhoval jsem mu koupit již předsmluvený vyhlídnutý pozemek, postavit bungalov a pronajímat (jinými slovy zajistit si dlouhodobý pasivní příjem 300€ měsíčně /hrubého, návratnost investice 4 roky – na ekonomických školách nám tvrdí že výhodná investice je 10 let návratnost..no comment) Dopadlo to tak, že za 14 dní přijel s novým autem, 4×4 dvouliter, 14 litrů na 100km, po čtvrt roce oprava za 700€ po dalším půl roce menší havárka 2000€ oprava. Výsledek deset tisíc € v háji (v hore). Jeho slova po roce, kdy z kapitálu byla nula, “já mám alespoň to drahé auto, kdyby něco prodám ho a budu mít kapitál, ale ti lidi okolo nemají ani to.”

    Podnikání je změna myšlení z konzumního na produktivní.

    Můžete se dostat k velkým penězům, máte nápad, máte odvahu, máte něco do začátku, jde vám to, pokud máte konzumní myšlení, přesně tak jak to mají zaměstnanci, zkrachujete, utratíte svoje milióny za pár měsíců.. Pokud máte produktivní myšlení uživíte se ikdyby byla 99 procentní nezaměstnanost. Všimněte si, že úspěšní podnikatelé nikdy neutratí za požitek kapitál ani aktiva, užívají jen to co je navrh. Od svého dětství jsem měl okolo sebe lidi o kterých se vědělo že mají milióny korun, ale jezdili ve felicii. Dneska už mají lepší auta, ale jejich aktiva a firmy jsou již zakořeněné stromy, které přinášejí pravidelné ovoce. Znám dalšího člověka, který jezdí ve felicii dodnes, ale hodnota jeho akcií stoupá každý měsíc o 1000€ pravidelně. Já osobně také jezdím ve felicii, ale můj investiční majetek rok co rok roste. Auto za pár let zrezne ale tento majetek za pár let začne přinášet plody. Osobně se již dnes ve svých 33 považuji na částočným starobním důchodku a již dneska vím, že pokud vše půjde dál jak doteraz důchodok mě čeká ve 45. A nebude to tím, že bych si spořil na důchodovém pojištění (důchodové pojištění znamená: za poje peníze podniká někdo jiný a mě dá jen trošku aby se neřeklo). A nebude to ani tím, že bych se na někom obohacoval, prostě investuju a neutrácím za somariny, moje žena mě v mých investicích podporuje a dokážeme si užívat i s menším množstvím hotovosti.

    Já jsem svůj nápad dostal ve 20, ve 24 jsem pochopil že potřebuji vyšší vzdělání, které se nedá získat na vysoké západní škole (osobně mám vystudovaných jen sedm ročníků základní školy, když jsem utekl ze školy, neboť jsem to začal považovat za ztrátu času, rodina mi řekla tvůj život skončil budeš nikdo) V 24 jsem odjel do ásije do soukromých škol (podotýkám z angličtiny jsem měl 4- a to jen proto abych na tý základce nepropad. Prostě jsem jel, po dvou měsících mi začali lidi kolem aj rozumět :) Pak trocha anglie a trocha afriky, (pár škol, vždy jen na pár měsíců, žádné trápení jen esence, ale hlavně to nejdůležitějsí: ztrávit co nejvíce osobního času s velkými a dlouhodobě úspěšnými lidmi, protože ti mají to co vás ve škole neučili). Ve 29 jsem se vrátil a v kapse 10 €, doslova a do písmene. Uběhly jen čtyři roky a mám tolik co mají moji vrstevníci kteří od 20 let denně pracují. Posledních šest měsíců jsem se musel podruhé v životě zaměstnat. Nechci utratit své investice (aktiva). Ale už mě to nebaví celý den robit jak osel pro druhé, když ale vydržím ještě tři měsíce..mám už vyhlídnutou další investici.

    A důležitá poznámka, nedělejte si kamarády s těmi co rádi hýří, co jsou arogantně namyšlení, co se povyšují nad druhé a už vůbec s těmi co si přivlastňují co jim nepatří, taký lidé během pár let, někdy později, padnou a jak budou tonout budou se snažit chytat stébel kolem sebe. Nezáviďte druhým a važte si svého ikdyby to byl trabant nebo jeden malý košík zeleniny co pěšky nesete prodat na trh. Nikdy se nestyďte zato co máte a držte si svoji hrdost ikdyby v kapse bylo jen pár centů. Jeden můj známej je majitel banky, věřte nebo nie, banku založil před 15 roky jako jednu jedinou pobočku v jednom nejmenovaném africkém městě, jeho vstupní kapitál byl 50 dollarů a stará motorka. Na motorce dojel na dědinu, za těch 50 koupil seno. Dneska má pobočky v každém větším městě a investuje v 5000 farmách po celé zemi, plus dalších tisíce individuálních klientů. Víte co je zajímavé, stále má vcelku normální auto a stále má střídmý dům, zato již stihnul zařídit několik domovů důchodců v Indii (samozřejmě soukromých :) Přeji vela úspěchů a hlavně pochopení, že život je určitě o něčem více než těch pár let života co nám je daných.

    (veškerý zveřejněný text a slogany jsou chráněné autorským právem, vlastník Lakšmanova Spoločnosť, spol. s r.o.)

  24. Zdravím Miro. Pekný článok, len neviem čo by si robil, keby aj tí tvoji zamestnanci zrazu všetci začali podnikať. Kto by niečo potom robil? Netvrdím, že rozmýšľať je zlé, ale aj manuálna práca je potrebná. Horšie je to s nedocenením a zdieraním pracovníkov. Všade treba rovnováhu, niekto robí niekto riadi. Keby sa všetci zamestnávatelia správali slušne k zamestnancom a naopak, nebol by problém zamestnancovi, trebárs aj na pol roka prestať pracovať, ak to naozaj potrebuje. Pozn. Niesom komunista viem, že taký prípad nikdy nenastane. Len som mal z toho článku taký subjektívny pocit, že zaznávaš prácu ( tú nechajme blbcom, keđ na nás budú makať) a my zatiaľ poďme na dovolenku, však sme to vymysleli. Ak som Ťa urazil ospravedlňujem sa, a súhlasím s ďalšími článkami napr. o tom ako sa každý má snažiť čo najviac sa rozvíjať a investovať čas a peniaze do vecí kt. mu prospejú a neváľať sa pred TV. Prajem pekný ďeň

  25. jano určite som sa neurazil, nie je na to dôvod.

    nemá zmysel teoretizovať čo by bolo, keby bolo. Nič také nehrozí. sú ľudia, ktorí sa budú živiť manuálnou prácou preto že ich to baví a iných baví sedenie.

    Nezaznávam prácu, sám tiež pracujem aj keď nie ako zamestnanec. Určite som ale naklonený tomu aby každý pracoval čo najefektívnejšie.

    Tiež sa obávam, že robotizácia a mechanizácia prinesú značné zníženie pracovných miest a preto v článkoch často vyzývam k tomu, aby sa každý kto môže začal zamýšľať, či jeho pracovné miesto nie je ohrozené. alebo či v rámci rovnakého času nemôže inou pracovnou činnosťou získať viac.

  26. myslím že mnohí z vás nepochopili čo Miro myslí slovom ODVAHA. dá sa zbohatnúť, dá sa mať pasívne príjmy, aje bez “zazobaných” rodičov atď. ale neočakávať že budem bohatá IHNEĎ. ono to trochu trvá tá cesta, pokiaľ nie je kapitál vo forme peňazí. ale napríklad nehnuteľnosti … komu čo bráni kúpiť na hypo 2kk (pokúsiť sa kúpiť výhodne, trebárs v dražbe, či v osbd, v strašnom stave atď) a po prerobení za rozumné peniaze ho prenajímať, splatiť hypo a naďalej ho používať len ako nástroj na pasívny príjem? myslím že aj trochu neinformovanosti bráni poobzerať sa okolo a zistiť aká služba/tovar v mojom okolí chýba a vyplniť to – a zase zarábať. Viem čo píšem, teraz som si po dlhej dobe vyskúšala byť zase 3 roky zamestnanec v práci ktorá ma baví a dosiahla som jedine to že ma prestala baviť :D takže reštartujem firmičku, a pokúsim sa z nej spraviť firmu. a konkurencie mladých by som sa až tak nebála, nemajú skúsenosti, my po 35 už áno a pokiaľ sme nedovolili systému zničiť naše sily v zamestnaniach tak aj dosť síl. máte na to. všetci.

  27. Trosku pritiahnute za usi … tento clanok. pekne jednoducho sa to cita. A mal som pocit ze autor vnima ludi ako otrokov. Treba si uvedomit ze ti otroci su tiez len ludia a jedneho dna sa na zamestnavatela vy…, ked to bude najmenej cakat. Ak sa bude k nim spravat ako k otrokom. Nie je to ludia take jednoduche. Podnikam 10 rokov, zamestnaval a zamestnavam ludi. A nedovolim si odist na pol roka na dovolenku. :). Nie je to ani tak o peniazoch ale o principe. Ak by som sa prestal starat, kontrolovat, vymyslat, riesit biznis … po mojej dovolenke by som pravdepodobne prisiel z ujmou a mozno by som to ani nerozdychal. Male a stredne podnikanie na Slovensku je zalozene casto na vztahoch. To sa buduje roky a da sa prist o ne za dni. Ja osobne som zacal bez kapitalu a ako to uz predomnou povedal jeden pan, treba ist po schodoch. Suhlasim. Nic sa neda naraz. (par vinimiek existuje) Da sa ist rychlo v pomere s vasim kapitalom. Ale vacsina z ludi riesi odkial kapital. Ak robite sluzby, nepotrebujete tolko kapitalu ako pri produktoch. Takze odkial kapital: uspory (zamestnanie, brigady, prilezitostna praca, sezonna praca v zahranici, dlhodoba praca v zahranici), pozicky (rodina, znamy), uver (ak Vam ho banka da, ak mate bonitu), kreditka (ak je to nutne), vyhra v loterii ( :-) ). Najbeznejsi sposob su prve dva. Uspory a pozicky. Uver, kontokorent, kreditka atd. na to potrebujete mat historiu. Ta sa da ziskat v zamestnani. Asi najbeznejsi sposob je sporit 30-50% z prijmu po urcitu dobu (teraz sa vela z vas zasmialo … ale z 5% prijmu si nasetrine na zatiatok podnikania tak v 60tke), zaroven si vytvarat bonitu (uver ci ina forma z banky Vam pomoze na nejaky cas), premysliet presne biznis plan (musite mat ciel a postup napisany co najpodrobnejsie, vela citajte ako spravne zostavit biznis plan … neverim ze ten prvy bude aj ten do ktoreho pojdete) a musite mat odvahu. Je to vec psychiky. Drzim palce.

Napíšte komentár

Prečítajte si knihy
Kniha jedálniček na chudnutie

Kniha Ako som schudol 35 kíl 

Kniha Ako dosiahnuť úspech

4 tipy, ako lepšie komunikovať

Staňte sa príjemnejším spoločníkom. Spôsobov, ako to dosiahnuť je veľa, ale dnes sa pozrieme na 4 overené postupy, ako sa môžete viac

Čítajte ďalej...

Cesta najmenšieho odporu

Ak neopustíte svoju zónu pohodlia, je isté, že nedosiahnete nič mimoriadne. Dosiahnete to, čo má 80% ľudí. Priemerný plat, priemerný úspech, priemerné

Čítajte ďalej...

Čas pre iných často ide na úkor základných potrieb

Na pretlak povinností a možností reaguje väčšina ľudí tak, že postupne ukrajujú zo svojho osobného času, ktorý pôvodne plánovali venovať svojmu zdraviu,

Čítajte ďalej...

Cieľ vás smeruje

Čo však dnes robí väčšina ľudí? Nedávajú si žiadne ciele. Nemajú na to čas. Cez deň v práci, popoludní po nákupoch, večer

Čítajte ďalej...

Kto zodpovedá za vaše šťastie?

Veľa ľudí si myslí, že ich šťastie a úspech má na starosti niekto iný. Vláda, rodičia, škola. Akoby niekde existovalo ministerstvo okolností.

Čítajte ďalej...

Zdravie a úspech

Ste práceschopní? Viem, to je asi trocha nezvyčajná otázka, ak ste mladí a zdraví. Zákerné je to, že telo má pomerne veľkú schopnosť

Čítajte ďalej...

Fotografujete? Tip na zárobok

Reálny príklad na tvorbu pasívneho príjmu pre fotografov. Máte digitálny fotoaparát? Ak viete trocha fotografovať, na internete sú dnes celkom slušne rozbehnuté

Čítajte ďalej...

12 tipov, ako ušetriť peniaze

Poďme sa pozrieť na tipy, ako sa čo najmenej bolestivo dá ušetriť. Podrobnejšie sa téme venujem v dlhšom článku ako ušetriť peniaze.

Čítajte ďalej...

Tento web píše a prevádzkuje © Miro Veselý.

Ilustračné fotografie pixmac.sk a dreamstime.com a archív autora.

Motivačný kurz úspechu

Zjednodušte si život. Pravidlá dosahovania cieľov posielam ako 10 dielny e-mailový kurz.

  • 10 dní budete dostávať motivačné tipy.
  • Odporúčam len to, čo mám overené v našich podmienkach.
  • Kurz je zadarmo.
Zatvoriť toto okno

Stačí zadať e-mailovú adresu

Vložte svoj e-mail a za chvíľu dostanete kontrolný majl. Ten potvrdíte a v tej chvíli kurz začína.