Produktivita

Slovo produktivita používam často a možno ho niektorí neradi vidíte. Pripomína učebnice ekonómie a možno nepríjemného šéfa, ktorý nechce aby sme sa flákali. Lenže ak nič neprodukujete, budete sa nudiť. Ak sa totiž rozhodnete sadnúť si ku kriminálke, produkujete tým svoju zábavu.

Preto je dobré, aby ste produkovali čo najefektívnejšie. Z mnohých definícií je produktivita miera, ktorá vyjadruje ako dobre využívame zdroje pri tvorbe produktov. Ak sa chcete dobre pobaviť, pravdepodobne lepším zdrojom bude internet, než televízor. Sadnúť si k televízoru je potom menej produktívne.

Vo výrobnej sfére sa dá produktivita merať. Napríklad počtom vyrobených produktov za určitý čas. Aj v osobnom živote si môžete zrátať, koľkokrát sa nahlas zasmejete pri televízore a koľkokrát ak vyjdete večer von s kamarátmi. Pokiaľ ste sa chceli baviť (=produkovať smiech) viete povedať, čo vám splní váš zámer lepšie.

Podobné je to s prácou.

  • Cieľom práce býva (okrem iného) produkovať zárobok za určitý čas. Ak sa dá vyberať, vyberte takú prácu, kde miniete menej času pre získanie väčšieho príjmu.
  • Cieľom práce však môže byť aj radosť z povolania. Potom môže byť produktívnejšie zamestnať sa na možno horšie platenom mieste, ak vám ale prináša pocit radosti, alebo naplnenia.

V biznisovom svete je produktivita základom ziskovosti. Neraz len efektivita našej práce rozhodne či konkur encia zvalcuje nás alebo my ju.

V osobnom živote to tiež môže byť podobné. Môžete pracovne hovoriť o produkovaní manželstva, kamarátstva. Môžete si klásť otázky na efektivitu.

  • Som efektívny pri produkovaní vzťahu s partnerkou / manželkou / kamarátmi?
  • Poskytujem im to, čo by mohli odo mňa očakávať?
  • Dostávam to, čo očakávam od nich?
  • Máme zhruba vyvážené „účtovníctvo“ typu má dať – dal? Alebo je to tak, že jeden stále berie a ostatní sa musia podriadiť?
  • Vedel by som byť ešte lepším partnerom / manželom / kamarátom? Čo by som pre to mohol urobiť? Prečo som to ešte nespravil?

Podobnými otázkami si môžete spraviť revíziu vo svojom živote. Niekedy sa dá veľa vo vzťahoch vylepšiť.

Viem, každý by chcel, aby sa zmenili tí druhí. Ale druhých zmeníme dosť ťažko. Takže lepším spôsobom je ak začneme od seba. Spravte maximum pre to, aby boli vzťahy optimálne.

  • Väčšina zdravých a normálnych ľudí reaguje zrkadlovo. Usmejete sa na nich a oni sa usmejú na vás. Pomôžete im a oni pomôžu vám. Investícia do vzťahu z vašej strany sa vám potom vráti, pretože aj druhá strana „priloží“. A to zas motivuje vás. Tak sa vzťah zlepší.
  • Časť ľudí ale funguje inak. Vy „dáte“ a oni zoberú. Nič nevrátia. Nazvať ich môžete ako chcete. Manipulátori, alkoholici, podrazáci. Na názve ani okolnostiach veľmi nezáleží.

Pokiaľ rozpoznáte, že u niekoho sa investícia do vzťahu akosi nevracia, prestaňte s tým. Načo sa trápiť s niekým, kto vás len využíva a používa? Je možné, že taký človek je nejakým spôsobom narušený, alebo dokonca duševne chorý. Vy ale nemáte

  • Kompetenciu zvládať čudných ľudí. Na to slúži kvalifikácia a tú zrejme nemáte. Ak niekto má depresiu a chce stále vašu pozornosť, nie ste psychiater a neviete, čo robiť aby to naozaj pomohlo. A často nepomôže.
  • Nástroje na riešenie. Lekár môže nasadiť lieky, policajt putá. Vy ale nie ste v bežnom vzťahu v pozícii, z ktorej by ste mohli takto zasahovať do druhých ľudí, pretože:
  • Máte rovnocenný vzťah. V rovnocennom vzťahu len ťažko môžete niekoho poúčať, meniť, kritizovať. To by ste sa automaticky museli presunúť do úlohy niekoho nadradeného. To vzťahom neprospieva.

Ste teda bezmocní, ak niekto reaguje čudne. Najjednoduchšia cesta je – utiecť od nich. To je produktívne riešenie.

Viem, že v niektorých z vás možno teraz zaznieva nesúhlas. Veď ak je niekto v problémoch, predsa mu treba pomôcť. Nie odkopnúť. Znova teda zdôrazňujem, že kým hovoríme o zdravých a normálnych ľuďoch, tak pomoc je veľmi dobrý nápad. Zdravý človek si ju zapamätá, odvďačí sa a keď nie, tak sa aspoň úprimne poďakuje a povie vám, že ste veľmi pomohli. Čudný človek pomoc nielen že samozrejme príjme, ale ešte ju aj začne očakávať. Podáte dlaň a odtrhne ruku aj s rebrami. To je typ človeka, ktorého odporúčam vylúčiť zo sociálnych kontaktov. Nekomunikovať, odísť, nedvíhať telefón.

Jasné, každý má právo spraviť niekoľko chýb. Ak máte pocit, že vás niekto začína zneužívať, pozorujte to. Pomôžte, ale požiadajte o nejakú láskavosť. Ak na to zabudne a zopakuje sa to pár krát, viete na čom ste.

Ak chcete byť produktívni v pracovnej sfére, býva to jednoduchšie. Tam totiž máme poruke viac meradiel, ktorými vieme merať, či sme primerane efektívni. V osobnom živote sa akosi zdráhame popisovať veci bežnými ekonomickými pojmami. „Radosť“ či „spokojnosť“ sa ťažko merajú. Nie je ľahké niekomu povedať „čas strávený s tebou mi nedáva dosť radosti a preto to skončíme“. Vzťahy sú zložitejšie a radosť nie je ich jediným meradlom. Sú horšie a lepšie obdobia a normálne pri sebe držíme aj keď sa nedarí.

V podnikaní, alebo v práci viete rýchlo vypočítať, že v nejakom zamestnaní zarobíte málo a tak dáte proste výpoveď. Alebo je na pracovisku hlúpy šéf a tak idete preč, pretože zotrvávaním by ste tiež zhlúpli. Alebo sa venujete podnikaniu a vidíte, že jeden produkt sa predáva lepšie a druhý zle. No tak ten zlý škrtnete a sústredíte sa na predaj toho úspešného.

Skúste teda podobné vzorce uvažovania preniesť aj do osobného života.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: