Ako dosiahnuť úspech v živote?

chudnutie     práca     peniaze     fotenie     opatrovanie     výlety     varenie

Ako si zlepšiť sebavedomieMotivácia je základomReč tela, alebo neverbálna komunikácia - základyKde zobrať viac časuŠťastie - čo to je? Ako na to?Peniaze - kde ich vziať?Kniha Ako dosiahnuť úspech v živote?

pozrite si najnovšie
články         komentáre

Opatrovanie - pomoc pre pomáhajúcich

Sebavedomie

V tejto sekcii sa budem venovať téme sebavedomie. Prakticky všetky články z tejto oblasti sú časťou z pripravovanej knihy “Sebavedomie do vrecka”.

  1. Sebavedomie sa formuje už v detstve.
  2. Neraz zostáva bez zmien aj v dospelosti.
  3. Dospelý sa potom riadi pocitmi z detstva.
  4. Dá sa to zmeniť.

Správajte sa sami k sebe, ako k priateľovi. Prejavte si uznanie, pozornosť a úctu. Nedovoľte nízkemu sebavedomiu, aby vás nútilo správať sa k sebe odmietavo.

Sebavedomie nás určuje

Sebavedomiu sa venujem preto, že je dôležitým faktorom, ktorý určí, ako sa nám v živote darí. Viem, znie to možno bláznivo, ale to, čo si o sebe myslíme určí aj to, čo robíme, čo skúsime. Problém tkvie v tom, že to, čo nazývame sebavedomím sa formuje z jemného pradiva zážitkov už od najútlejšieho detstva. Mnoho ľudí si svoje sebavedomie spolu vytvorí už v detstve. Možno na základe odmietnutia, chyby, nevhodnej kritiky.

  • Nízke sebavedomie potom títo ľudia majú na základe nevydarených pár týždňov z detstva. Potom svoj sebaobraz takpovediac vlečú až do dospelosti, ako takú väzenskú guľu, ktorá im bráni dosiahnuť viac.
  • Vysoké sebavedomie je väčšinou tá lepšia varianta. Takí ľudia zvyčajne dosiahnu viac.

Viem, nepatrí sa, aby sme si o sebe mysleli priveľa. Niekto z nás nemá rád namyslených ľudí, príliš sebaistých. Ale nepleťte si hlupákov, arogantných ľudí, chrapúňov s ľuďmi, ktorí majú v poriadku sebavedomie, ktorí majú dobré sebahodnotenie.

Ak si skúsite predstaviť dobrého priateľa, asi to bude človek, ktorý vás uznáva, má vás rád. Všimne si, ak sa vám niečo podarí. Ak nie, veľa o tom nenahovorí a zas sa spolu usmievate na svet, alebo hľadáte spôsob, ako to, čo sa nepodarilo, spraviť inak a lepšie. Priateľ vás jednoducho uznáva a tým vás môže posúvať vyššie. Skúste sa zamyslieť. Koľkých máte priateľov? A potom si položte kľúčovú otázku: ste na tom zozname aj vy sami?

Mnoho ľudí si totiž povzdychne, že nemajú veľa priateľov. A ako sa títo ľudia správajú sami k sebe?

  • Nadávajú si. (Ja hlupák, zabudol som…)
  • Pochybujú o sebe. (To by som nezvládol…)
  • Očakávajú prehry. (Toto nedokážem…)
  • Neuznávajú svoj vzhľad. (Dnes vyzerám príšerne…)
  • Ignorujú samých seba. (Chcel som ísť spať, ale jasné, spravím tú prácu…)
  • Míňajú svoj život v zlej práci. (Na viac nemám…)

To všetko je prejavom nepriateľského postoja samého k sebe. A na vstupe zvyčajne stojí práve nízke sebavedomie.

Sebavedomie a úspech

Všetci chceme niečo dosiahnuť. No v ceste k úspechu vždy stojí prekážka.

  • Chceme schudnúť, ale to by sme museli zmeniť stravovacie návyky.
  • Chceme vedieť robiť s počítačom, ale najskôr sa to treba naučiť.
  • Chceme byť úspešní, ale neveríme, že by sme to mohli niekedy dokázať.

Častou prekážkou býva strach z neúspechu, a neznalosť. Nevieme ako začať. A najčastejšie si proste len neveríme. Ak si neveríme, ani sa o nič nepokúsime. Existuje však postup na zlepšenie sebavedomia a v tejto knihe sa ho môžete naučiť. Prečo sa tak sústreďujem na sebadôveru a sebavedomie? Pretože ak si veríte, dosiahnete v živote lepšie výsledky.

V prvej časti knihy nájdete popis, ako a prečo naše sebahodnotenie ovplyvňuje to, akí sme. Druhá časť je už konkrétny postup, ako si môžeme svoju premenu sebavedomia naplánovať. V tretej časti nájdete inštrukcie, ako postupovať.

SEBAVEDOMIE RIADI NÁŠ ŽIVOT

  • Prečo človek, ktorý si neverí alebo sa podceňuje, má v živote veľa problémov?
  • Prečo človek, ktorý je so sebou spokojný a verí si, je v živote úspešný?

Odpoveď na obe otázky je jednoduchá. Pre spôsob sebahodnotenia, pre sebavedomie.

Náš mozog nás automaticky riadi tak, aby naše správanie zodpovedalo sebahodnoteniu, čiže mienke, ktorú o sebe máme.

Mozog nás riadi podľa toho, čo si o sebe myslíme

  • Ak sa považujem za čestného človeka, tak nekradnem na návšteve, aj keby som mal na to bezpečnú príležitosť. Som predsa čestný človek a nie zlodej.
  • Ak sa považujem za počítačového znalca, tak nájdem spôsob, ako vyriešiť aj ťažké úlohy. Experti na počítače vedia nájsť riešenia.
  • Ak sa považujem za lenivého človeka, vyhovuje mi, že celé popoludnie polihujem pred televízorom. Čo už, keď som taký lenivý?
  • Ak sa považujem za „nemehlo“ v tanci, tak ma na plese nenájdete. Veď načo tam pôjdem, keď neviem tancovať.

To je v skratke odpoveď na otázku, prečo sebavedomie – či už nízke, alebo vysoké – tak významne ovplyvňuje to, čo máme, ako žijeme, akí sme.

Sebavedomie je dôsledok i neskoršia príčina

Sebavedomie sa formuje ako dôsledok nejakých javov. Niekto ma kritizuje a následkom toho si znížim sebahodnotenie. Ak sa to deje často, sebavedomie mi môže kritika znížiť na nulu. Kritika pritom nemusí byť oprávnená. Nemusí to byť ani kritika – stačí ak si sami myslíme, že by nás niekto mohol (a to by mohol!) kritizovať a je zle… Takže na prvý pohľad sa zdá, že nízke sebavedomie je dôsledkom nášho správania sa – ale nemusí to tak byť vždy. Môže vzniknúť z našich obáv.

No potom, keď už máme nízke sebavedomie, zvyčajne na okolie reagujeme z pozície človeka s nízkym sebavedomím, seba hodnotením. A vytvoríme málo.

132× koment k článku Sebavedomie

  1. Ja mam problem s vlastnym sebahodnotenim a sebavedomim. Vela krat sa stane ze uz som v “cieli” ze to zvladnem ale presne pre tym ma akosi napadne , ze to urcite nedokazem. je hrozne pozriet sa na profesorku stym , ze to nedokazem a darmo mi hovori “VER SI” ale ja to nedokazem. Ked mam moznost robit svoju pracu bez dozoru tak to zvladnem bez problemov ale akonahle sa ukaze uz si neverim uz to nedokazem. A cely den si tlciem do hlavy ake som nemehlo a , ze co to robim ved to vsetko zvladam s teoretickej oblasti ale prakticky mam problem sa prejavit lebo si neverim. Hovorim si : ” No, co uz zas bude zajtra na praxi a co uz zas pokazim???? ” Neprejde den aby som si tuto a dalsie podobne otazky nekladla.A neviem sa stym nijako vysporiadat.

  2. anjelik je dobré, že to takto už vieš pomenovať. Teraz sa môžeš začať sústreďovať na to, ako to zmeniť. Čo tak opakovať si “veci mi vychádzajú”. Píšeš, že keď si sama, tak áno. Odraz sa od toho.

  3. ake lahke… “veci mi vychádzajú”.
    a co s tym, ked sa to bojim hovorit? ked sa bojim samostatnosti? ked mam rad pocit, ze si urcim hranice a bojim sa ist za ne, lebo tam budu dalsie hranice a co ak za tymi hranicami uz budem vytrcat z radu? nestaci mi tam kde som? som tu stastny? som aj nie som. ale rad by som svoj zivot zacal zit a nie prezivat… ale lenivost je silna kamaratka.

  4. rudo tak potom smola. kým je človek v rade, zvyčajne dostane len to, čo fasujú aj ostatní v tom rade. mnohým to stačí. ak nestačí, treba z radu vybočiť. pravda, je to nepohodlné.

  5. super clanok, niekedy pochybujem o sebe, ale pekne pomaly pracujem na sebe… prosim o radu kratku ako byt stale sebavedomy?

  6. kiki ak pochybujem o sebe, v tej chvíli nie som ani trocha sebavedomý. takže odpoveďou je nepochybovať. Môžete hodnotiť seba – ak zhodnotíte, že niečo neviete, tak si to doštudujte, ale nepochybujte o sebe. Akýkoľvek človek je, môže sa o to oprieť a stavať na tom.

  7. Velmi pekne dakujem za odpoved. Viete to pekne pomenovat. Som velmi rada, ze nahodou som sa dostala na Vasu stranku. Vase clanky maju hlavu aj patu. Prajem vela pozitivnych myslienok a ludi okolo Vas… Ste super…

  8. Dobrý deň prajem ,neviem moc dobre behať na nete,ale chcem sa dostať ku knihe p.mira veselého da sa tu celá prečítaťalebo koľko ich je vlastne aku maju postupnosť.ja si ich kupiť nemôžem momentálne čo by ste mi poradili.možno sú to hlúpe otázky ale budú možno super odpovede:-)Dik

  9. maria prejdite si tento web, je tu všetko z knihy. aspoň sa naučíte pracovať s internetom.

  10. Ahoj, niekedy mávam silný problém, ktorý neviem vyriešiť. Som web dizajnér. Mávam problém s kritikou svojich vecí (stále si myslím, že to je o ničom a bojím sa reakcie ľudí na vec, ktorú vytvorím).

    A neustále sa dostávam do konfliktu môjho podvedomia s inými webovými stránkami daného druhu (napríklad konkurent to má 100x lepšie, nemá to cenu takto robiť, môj web neupúta a podobne)

    Neviem ako sa zbaviť týchto pocitov. Poprosil by som o radu. Ďakujem.

  11. Števo kritika patrí pri výuke medzi základné postupy. Napríklad nás na škole sústavne kritizovali za kopu chýb. Časom si na to človek zvykne, ale vždy zostane nepríjemný pocit. Jednoducho kritiku nemáme radi. U vás by som začal tým, či ste si istý kvalitou svojej práce. Zákazníkovi predkladajte návrhy o ktorých viete, že sú v poriadku. Ak máte pocit neistoty, dajte svoje práce posúdiť nejakému nezávislému auditóriu. Ak ste dobrý dizajnér s malým sebavedomím, robte niečo so sebavedomím. Ak sa ukáže, že práce naozaj nie sú práve špičkové, možno sa porozhliadnuť po práci, kde máte viac pevnej pôdy pod nohami.

  12. Proste pevnú pôdu pod nohami mám, viem presne čo chcem robiť a čo chcem dosiahnuť, ale cesta za tým je niekedy pochybná. Možno to je iba v mojej mysli tak (napríklad zákazník je nad mieru spokojný, no mne sa to nepáči, mne to neladí, nesedí, nie som spokojný s prácou). Ako sa mám zbaviť týchto pocitov? Aj keď mi niekto povie, je to dobre, ja vo vnútri stále cítim, že nie je. Ďakujem veľmi pekne.

  13. Števo tak to je mimo túto debatu. Treba nájsť niekoho, kto sa vyzná aby posúdil práce. Pocity niekedy sú celkom presné, inokedy veľmi klamlivé.

  14. Ahojte…taky clovek ako ja hadma ani neni :( ja si az priliz neverim,som uplne zakomplexovana,ked niekde pridem som vzdy ticho lebo hanbim s aza seba ..ale totalne som skareda dokonca neznasam moj hlas.a ani si neviete predstavit co robim ked ma niekto foti…ide ma slak trafit.zurim ako besny pes…kazdy den ked s ana seba pozriem je mi zle…ja uz neviem co zo sebou…stale len snivam ako som pekna dobre sa citim ale to sa neda :( aj sa snazim …kanmoska mi raz povedala ako s acitim tak aj vyzeram….ale to by na svete nemohli existovat zrkadla aby sa mi to daridlo..uz neviem ako dalej mam 20 rokov

  15. smutna78 dostaneč to, čomu pravidelne dávaš pozornosť. Ak sa stále obzeráš a ak si neveríš, tak nájdeš plno dôkazov pre to, že si nemožná. Skús na to ísť opačne. Hľadaj pozitíva, venuj sa iným ľuďom a neskúmaj sama seba. Ak ti to nepomôže skús odbornú pomoc. Niekedy sa tak môže prejavovať aj depresia a s tým sa vzyčajne dá niečo robiť. Odporúčam prejsť knihy ako Dale Carnegie: Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. Skvelá je aj David Schwartz: Myslete velkoryse, ale myslím, že je vypredaná. Možno ju zoženieš na internete niekde.

  16. Ahojte! Som tu nova, a velmi ma zaujala tato stranka,a hlavne komantare panaM.Veseleho! Na uvod by som napisala ze sa nachadzam v stadiu hladania svojej ,,identity,, a to pochopenia kto vlastne som a co chcem v zivote znamenat, touto otazkou uz sa zaoberam vela rokov,a stale nachadzam nove otpovedi,:))ale teraz uz pocitujem uplnu beznadej a stratenost,strach a zlobivost, velmi hrozny a mrznuty pocit…ale o tom by som rada porozpravala s panom Veselym,:) Preco som napisala? ne pre svoj problem,ale aby som povedala o svoich skusennostich so zovnajskom(vlastne moja odpoved Smutnej78). Je mi to velmi luto ze sa citis byt nepekna, viem ze kazdy pise o pocite krasy,ktory zmeni tvoj zovnajsok,..co uz..je to tak…ale funguje to aj inym sposobom…Sa zamysli :) kazda krasna zena ma neake caro,vsak?to caro mozes vytvorit velmi jednoduchym sposobom–prestat mysliet na svoju tvar,ruki,nohy a postavu,a jednoducho si povedat ,,tak som skareda,no a co?,, 8)) a velmi sa zasmiat,a zo silou vytlacit smiech zo seba…Aj keby si to nevericki spravila,nemas sidet doma,ale hned ist vonku(ne do roboty) len tak,nieco pre seba spravit,kupit alebo na zmrzku:)) Vies,nepisem to z neakeho rozmaru,ale viem sama ake je tazke videt na sebe pohrdave pohlady inych zien…mam kopu kompleksov,cervenam sa, neviem pekne rozpravat,a postava tiez….ale nic z toho nie je videt ked som v naj nalade,nahodim na seba aketake veci a je mi (od hamblivosti) vsetko jedno…Jednoducho sm si povedala,ze horsie uz nebudem vyzerat tak aspon budem vesela :))))) Dakujem ze si docitala moj mail :D a prajem ti prijat svoj problem,lebo ten je llen v tvoich mysliach :)))

  17. AHOJ
    Mám problém….. nikomu neviem povedať N I E! Chcel by som každému vyhovieť, ale viem že keď im vyhoviem tak ja sa idem potom roztrhať a trápim sa zo svojej slaboty!! Potreboval by som niaky sebabudič! Čo by si mi odporúčal? Mam 23 rokov, čiže život pred sebou! Mám dosť vysokú funkciu v zamestnaní a neveiem si urobyť poriadok s luďmi podomnou! som nanich slabý! Tak isto aj na kamarátov! Dosť ma to zožiera že sa neviem preukázať ako tvrdý a sebaisty chlap!

  18. Ahoj!
    Davnejsie sa mi stavala dost casto taka vec… skoro kazde rano ,,kamoska,, zo svojim podarenym dietatom dosla ku mne na navstevu,a to aj vtedy ked dieta bolo chore,, to je nic,je len trochu nachladeny,tvojej dcerke nic nebude,,…hovorievala mi z usmevom….nemohla som sa ani venovat svojemu dietati,a ani ist vonku, ani navarit,…mala som predsa navstevu…TRPELA som to dost dlho,lebo som sa BALA ze nebudem mat kamaratku,(vela som ich vtedy nemala)az do chvile ked jej dieta udrelo moje,a to tak ze na chrbte v momente pokozka zcervenala a opuchla…:( Ta sa vyhovarala ze moja dcera za to moze sama,lebo zobrala jej dietatu hracku….Tak som sebe povedala DOST! Radsej teda ziadnu kamaratku,ale taku uz nie…Nacvicila som s dcerou ako nabuduce vrati podobny uder,a ked sa to stalo tak sme sa otocili a odisli,nepocuvaja uz ze to bola zas nasa vina…:)) Odteraz sa snazim nebat ze ma nebudu mat rady,a prekvapivo ludia to viac respektuju…

  19. Roxiboxi je asi dobré, ak sa nestretávaš s ľuďmi, ktorí sú záťaž a navyše robia problémy. Podľa mňa je to dobrý záver. Ľudia robia často to, čo im dovolíme a ak sa nám potom nepáčia, potom to ešte zvalia na nás.

  20. Lacik skús si vytvoriť plán. Natvrdo. Zober si diár a do neho daj všetko čo TY potrebuješ za den vyriešiť. Ak potom niekto príde že niečo chce, pozri do diára a ak sa to tam nezmestí, tak smola.

    Pokiaľ ide o drobné službičky, mne sa osvedčil cenník. Kopa známych chcela drobnosti. Keď niečo chceli vysvetlil som, že to čo chcú je moja práca a toto je cena. Odrazu som bol drahý a teraz sa môžem venovať svojím veciam. Týmto spôsobom sa zbavíš rôznych manipulátorov, ktorí zeužívajú tvoju ochotu.

    Ak ide o pracovné starosti tak tam sa nedá naslepo radiť. Skús koučing. http://www.edwell.sk a podobní poradcovia vedia s takouto vecou spraviť poriadok nečakane rýchlo.

  21. zdravím po prečítaní vašej knihy a kníh Iva Tomana som pochopil o čom je vlastne slobodný život a to do teraz pracujem ako úspešný manager v jednej väčšej firme a nepochopil som to a žil som v neustálom strese, denom kolobehu porád, služobných ciest, predbiehaniu a klamaniu sa za čo najlepšími výsledkami……. Už mám jasno že jediná cesta k slobode a nezávislosti je cesta v podnikaní, ešte neviem v čom ale určite viem že sa o to pokúsim. Chcel by som vám poďakovať za vašu knihu a ostatným držím palce na ceste za slobodou a šťastím.

  22. basto a ostatni: ked chcete podnikat a neviete v com, v konecnom rozhodnuti nech je to v prvom rade nieco, co vas bude bavit! (da sa aj inak, ale takto vam to o dost ulahci a sprijemni pracu, riesenie problemov atd.)

  23. Ahoj , mam taky problem hravam basketbal a vkuse pred zapasom dostanem strac a po rozume mi chodia otazky co ak nie pokazim?..a podobne. tento problem mam uz dost dlhu dobu lenze neviem ho odstranit preto aj moje vykony niesu najlepsie.. Za odpoved by som bol vdacny.

  24. jozko tréma a strach sú bežná vec. treba si premyslieť, čo zlé by sa stalo, ak to pokazíte? ide o osobnú prestíž? alebo že budú spoluhráči kritizovať? prehra tímu? tu by asi mal poradiť skôr tréner, toto je skôr na osobný rozhovor, treba vziať do úvahy viac vecí.

  25. Dobry vecer, mam 23rokov a myslim ze tak zle ako je teraz so mnou este nebolo, som velmi ticha az natolko ze niekedy mam problem povedat suvislu vetu bez chyby. strasne sa hambim a nemam si co povedat s ludmi priatel ma prestal bravat medzi kamaratov a myslim ze uz aj olutoval ze sme sa k sebe opät vratili.asi sa za mna hambi. Som na tom dost zle , som stale smutna a neviem sa uz z nicoho tesit , citim sa tak zbytocna. Akoby som bola uväznena a neda sa mi vyslobodit.Mam malo kamaratok s ktorymi si rozumiem ale ked je väčšia kopa ludi a cakaju ze sa zapojim do diskusie okamzite sčervenam a som ticho a mam chut sa prepadnut pod zem. asi z toho uz nikdy nevyrastiem taha sa to so mnou uz od dectva nici mi to zivot .. :(

  26. katrena to je veľa problémov na jednom mieste. určite by som odporúčal navštíviť psychológa a pokúsiť sa niečo s tým spraviť. treba tiež posúdiť, či nie si v depresii, to by bolo potom treba riešiť ako prvé.

  27. Ahoj, Katrena, tvoja hodnota je v tvojej individualite, to znamena, ziadna taka zena ako ty uz na svete nie je a prave tato vynimocnost ti umoznuje spoluutvarat svet… ak sa prestanes brat vazne a nebudes sa hnat za dokonalostou, bezchybnostou a prijmes sa aj so svojimi chybami, dokazes sa na nich zasmiat, dokazes sa vyjadrovat aj pred davom ludi… ak aj trepnes hlupost, trik je v tom zasmiat sa prva na sebe, ze co si to trepla a nebrat kritiku az tak vazne, koniec-koncov opravnena kritika nam pomaha napredovat ;-) drzim palce

  28. Dobry den, ja sa necitim az tak bez sebavedomia, no až na to, že som silnej postavy a pri štíhlych dievčatach sa necítim najlepšie, ale dosť ma depta priateľ, formou ako napriklad si hlúpa atd. No rozisť sa s nim nechcem, skor by som chcela aby sa zmenil. Myslim, že nie je najspokojnejší ani s mojou postavou. Ako prekonať to, aby som sa necitila pri inych menej cenna?

  29. nana ak si tvoj partner myslí, že si hlúpa, tak sa naň neviaž, to by si naozaj bola hlúpa. ak si ťa neváži a ešte sa mu ani nepáčiš, čo neskôr? kedy ťa odkopne?

    Si menej cenná? Ak áno, zvýš svoju cenu. Na múdrosť pomáha čítať, na krásu niečo spraviť so silnou postavou. Pokiaľ máš pocit menejcennosti neoprávnene, potom stačí používať afirmácie.

  30. [...] ľudia po objavení alkoholu zistia, že mierna opitosť im privodí príjemné pocity. Zlepší im sebavedomie, všetko je super. A to je dobrý dôvod aby sme si naliali aj [...]

  31. Pekny clanok. Chvalim.
    Ked ja ani neviem ci som sebavedoma alebo nie. V kazdej situacii najdem nieco pozitivne i ked to co mam, mozno znie zaujimavo, ale mna to naramne nebavi. Ale zas, co nas bavi vecne, mna teda nic.
    Stale hovorim, ze ak si o nas niekto nieco mysli, jeho myslenie aj tak nezmenime, (a kto vie, ci si vobec mysli o nas to, co si my myslime, ze si mysli :D) Takze, ak sa nezaoberame nazormi inych, sme potom sebavedomi? A co ked mna nazory inych neovplivni, ale nie som spokojna so sebou? Co som, ak nie som spokojna so sebou, ale robim si veci po svojom tak, ako to vidim ja spravne a nelutujem moje rozhodnutia lebo robim to co chcem.
    Mna vlastne napadaju negativne myslienky co sa tyka vztahu s muzom. Na zaciatku myslim pozitivne aj pocas vztahu a potom zrazu dostanem akysi skrat a uz si neverim, ze som prenho dost dobra a samozrejme casom sa moje pochybnosti splnia. Sice aj to beriem tak, ze to tak asi malo byt a pride druhy a lepsi…ale verim v silu myslienky, naco myslime, v co verime a co citime to sme. Chapem a rozumiem tomu o com pisete, ale stale netusim ako to realizovat v praxi…Ludia sa menia, ale zakladne povahove vlastnoti im ostanu.
    Naprkl. Som az prilis tolerantna a takmer vzdy na to doplatim…ale rada pomozem aj druhykrat, a tolerujem, aj ked na moju dobrosrdecnost som uz doplatila X-krat…(nemyslim teraz vo vztahu s muzmi ale vseobecne…)dokonca boli situacie, ze ak som nieco odmietla, skusali ma zmanipulovat neskutocnymi uvahami o zivote. .. Casom ked ma to uz prestane bavit vybuchnem a tym to konci a ten clovek uz u mna nema ziadnu sancu, neviem ci bohuzial alebo chvalabohu…..

  32. atina ja len z toho akosi neviem vylúpnúť otázku. Či vysoké sebavedomie znamená, že sa nezaoberáme názormi iných? To spolu nesúvisí. Môžem si o sebe myslieť že som nehodný a mať nízke sebavedomie a pritom sa ešte trápiť, čo si o mne myslia. A môžem byť sebaistý a pritom rozmýšľať, čo si o tom kto myslí.

    Vo vzťahoch, ak si myslíte, že nie ste dosť dobrá, tak to by som videl asi skôr ako nižšie sebavedomie, sebaneistotu. To pácha veľa škody, lebo ak má niekto strach zo straty partnera, zvyčajne sa správa deštruktívne. Závislo, žiarlivo… A stratí svoju atraktivitu.

  33. .. dakujem za odpoved aspon viem, ze vo vztahu robim prave v tomto chybu, ze si neverim…ked ja neviem preco, nejak casom dostanem akysi vnutorny strach a neviem z coho to plynie. pritom nemam ani preco sa obavat…len to z nicoho nic na mna pride …

  34. atina ak je to častejšie a vážne, skoč k lekárovi, niekedy sa obavy dajú tlmiť liekmi.

  35. cau, mam taky problem, mam 17 rokov a myslim, ze mam nizke sebavedomie..hanbim sa rozpravat sa s ludmi a ked nieco niekomu poviem, zcerveniem, tak isto aj v skole a dokonca aj pred kamaratmi, ktorych nemam vela. ked ma niekto oslovi, to je jedno kde, tak neviem zo seba vydat nejaku vetu, len sa zakokcem a pomyslim si, ze ten dotycny si zas len o mne pomyslel a nadavam si, ze “preco som to nemohol normalne povedat?” hanbim sa za seba. dokonca kvoli tomu nechcem ist ani von a tak…a tiez, ked si nieco poviem ze to neskor spravim (hocico urobit, co v tu chvilu povazujem za spravne), tak ked to mam ist spravit tak si poviem, ze nie a nespravim to a dam prednost inym veciam, co s tym robit? chcem to zmenit, len to nejako nejde…mozem byt este normalny?

  36. ainy no to neznie dobre. ak s tým budeš takto pokračovať, nenaučíš sa jednať s druhými a bude to horšie. dá sa skúsiť začať čítať a následne naplniť odporúčania v knihách ako Dale Carnegie: Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. Tie princípy fungujú stále. dobrú slovnú zásobu sa oplatí mať, denne hodinu čítaj kvalitnú beletriu, alebo motivačné knihy.

    Ak sa to rýchlo nebude lepšiť, skús uvážiť návštevu lekára, existujú lieky, ktoré môžu zmierniť obavy kým sa nevytvoria nové návyky. ak sa totiž príliš bojíš, môže dobre padnúť pomoc profíka – psychólg, alebo psychiater. netreba ísť s bubnom na zajace, nik nemusí vedieť, že sa pôjdeš poradiť.

    je dobré, že s tým chceš niečo robiť, čím skôr, tým lepšie.

  37. ale zas ine je, ked som dakde s tymi kamaratmi co mam na chate alebo tak v meste niekedy, uz trosku aj pod vplyvom alkoholu (alkoholom to nechcem riesit) vtedy viem rozpravat a rozpravat, takze to asi nebude tou slovnou zasobou, a s tymi knihami-necitam kazdy den, no aspon raz do mesiaca sa k nejakej knihe dostanem (mam rad historicke alebo fantasy), doma mame mensiu kniznicu, to problem nieje, ale dakujem, skusim viac (siahnem na toho Carnegia), tiez mam rad filmy…a lieky? tak to vobec uz nie, asi by mi to dobre ani na telo nespravilo, posilujem totiz, a zas len doma v posilovni. najvacsi problem je to s tym stykanim sa s ludmi :(..dik vobec, ze si odpisal, budem sa snazit sa to dako riesit a v krajnom pripade ked nebudem vediet co a ako, tak ten psycholog dufam pomoze. buduci rok maturujem, toho sa bojim najviac. pekny vecer

  38. ainy aha, tak potom ak to nie je tak zlé treba zvýšiť frekvenciu stretávania sa na maximum. Oslovuj ich, cvič vo verejnej posilke, daj si úlohu osloviť denne 5 cudzích ľudí s nejakou otázkou. Potom to zovšednie a strach by mal pominúť.

  39. Zdravím, ja mám takých pár otázok … hrám tenis a mám 18 rokov .. celkom na dobrej úrovni, ale mám strašný strach zo zlyhania .. že prehrám, strach s kým budem hrať pred losovaním .. som nervózna pred zápasom a niekedy keď hrám, tak mám strnulú ruku lebo sa bojím hrať … a pritom som na tom kurte lepšia technicky aj fyzicky ako súperka, ale aj tak mám strach, že mi to nepôjde … Ale začalo to tým, keď som hrala v bývalom klube, tak ma hráči odstrkovali a nebavili sa so mnou pretože oni malu iné názory a záujmy ako ja .. v škole mi schovávali veci za skrine a bývalý tréner ma zosmiešňoval a mal sarkastické poznámky a znižoval kritikou moju hodnotu osoby a aj hráča. Taktiež mám problém v spoločnosti … vystupovať pred viacerými ľuďmi .. keď niečo poviem, tak si začnem v duchu nadávať, že som povedala hlúposť a čo si o mne pomyslia … alebo sa vyhýbam preľudnením uliciam pretože na mňa pozerajú ako na svätý obrázok a ja som z toho nervózna … síce môj terajší tréner ma podporuje a všetci hovoria, že mám obrovský talent na tenis len ma brzdí psychika … skúšala som sedatíva pred zápasom, ale nepomohli … taktiež knihu od Richarda Carlstona – Jak nato, aby jste se cítili opět dobře … ale nejak to nepomáha … Stále sa ohliadam do minulosti .. a neverím si … dá sa s tým niečo robiť? ..

  40. Petra ak nepomáha čítanie a vlastné snahy, potom asi navštíviť psychológa, pretože tu zvyčajne univerzálne rady neexistujú. určite sa nedá pomôcť v rámci debaty na webe. sedatíva určite nie sú dobrý nápad. to musí riadiť lekár ak by bolo treba aj farmakologickú podporu.

  41. No ono … mne to vydrží tak týždeň a potom stačí nejaká hláška nejakého tupca napríklad “ona nevie hrať, dá sa ľahko poraziť” a už mi to hlodá v hlave, aj keď si to nechcem dať pripustiť, ale hlodá a potom znervozniem a prehrám… viem, že dokážem byť iná, ale neviem z akého dovodu klesnem po dobe do starého…

  42. Petra práca na sebe je ťažká. poznámky druhých je lepšie nevnímať, pretože nemáš moc nad tým, čo povedia.

  43. Dobrý deň
    Nikdy som nemala vysoké sebavedomie, ale čo som rok na materskej, tak je mínusové. Niekedy som učila angličtinu pre jazykovú školu, mala som u klientov veľmi dobré ohlasy, no ja som vždy mala pocit, že až taká dobrá v angličtine nie som. Ale vedela som, že učiť viem a takisto vychádzať s ľuďmi. A ďalej som sa vzdelávala, ale ten blbý pocit zostával, až som získala dojem, že je toho tak veľa, čo neviem, že som chytala paniku. Teraz na materskej sa cítim strašne škaredá, manželove – podľa neho vtipné poznámky o mojom výzore to celé zhoršili. Mám úplne zničenú tvár, bojím sa sadnúť za volant a vôbec si neviem predstaviť, na akú prácu by som sa hodila, keďže učiť súkromne už neprichádza do úvahy. Nehovoriac o tom, že ako lektor-živnostník som totálne zlyhala. pretože sa vôbec neviem predať. Neviem čo so sebou a najviac sa obávam toho, že tými útokmi samej na seba si zničím krásne manželstvo……

  44. Marianna optimistické je už to, že máš náhľad, čo sa deje, že vieš popísať stav z ktorého sa neskôr môžeš odraziť. Je nepríjemné, ak necítiš oporu v manželovi, možno by sa dalo uvažovať o otvorenom rozhovore. On asi také výroky nemyslí zle, možno naozaj len nemiestne žartuje a ak bude vedieť, že ťa to zraňuje, možno ťa podporí. Ktovie. Záleží na empatii. V takýchto veciach sebavedomia a sebahodnotenia je ťažké radiť na základe pár viet. A niekedy najlepšiu radu aj tak máš v sebe. Len ju vytiahnuť.

  45. Máte pravdu, presne viem, čo mám robiť. Detstvo nebolo najkrajšie a od osemnástich stojím na vlastných nohách a so všetkými problémami som sa vedela postupne popasovať, len asi som už príliš v strehu, že sa kdesi-čosi znova pobabre. A keďže mám skvelého manžela a fantastické zdravé dieťa, útulný byt, tak si problémy vymýšľam. Idem sa nakopať do zadku a prestať sa ľutovať, lebo nemám prečo. Ešte raz ďakujem.

  46. Marianna tak tomu hovorím postoj! Držím palce, nech vás tento zlom v rozhodnutí posilní k lepším výsledkom.

  47. Dobrý deň,
    veľmi pekný článok len keby to bolo také jednoduché ako čítam. Moje sebavedomie nie je príliš veľké problém mám pri komunikácii s cudzími ľudmi. Radšej sa do rozhovoru nepúšťam, aby som nepovedala niečo nevhodné. Nikdy mi nepríde ani na um o čom sa porozprávať poprípade na akú tému, aby som sa nestrápnila. A tak isto je to s vyjadrovním môjho názoru. Tym, že som najmladsia nikdy som doma nemala žiadne slovo ak som chcela niečo povedať, vyjadriť svoj názor nebolo mi vyhovené vraj na môj názor nie je nikdo zvedavý….

  48. Eva jeden tip by som mal. Dávaj otázky. Nemusíš nič hovoriť a nebude nepríjemný pocit z mlčania. Používaj otvorené otázky. Teda také, na ktoré je potrebné odpovedať viacerými slovami, nielen áno alebo nie. Pretože ak sa napríklad spýtame: Tečie tu potok? Akú odpoveď môžeme očakávať? „Áno.“ Alebo “Nie.” Sloveso na začiatku otázky nie je dobré. Skôre sa pýtaj “Ako sa…”, alebo “Čo si myslíš o…”

  49. Ahoj Mirko….mám 34r a výšku 168cm,,,,no vážim 122kg,,,,,,som tučná ale ja sa tak necítim,,,,vsetko porobím a aj sexovat dokazem……ale ked idem po meste a vidim sa vo víklade tak ma ide šlaktrafit,,,,ja si vôbec nemyslím a ani sa necítim ,že som tučnááá,,,,,,preto by som chcela pochudnut ako ty,,,prosim daj mi spravne riešenie ako to dosiahnuť….dakujem Martina :-))

  50. Ja mám 16 rokov,prežila som šikanovanie,pretože mám nadváhu.Nenávidela som sa zato,aká som,kto som a čo som.Nemohla som sa vidieť v zrkadle.Chodila som zhrbená a obliekala som sa príšerne.No dnes už je so mna iný človek.Môj najväčší nedostatok považujem za prednosť a nehanbím sa za seba.Začala som veriť,že som niekto,kto nechce sedieť a ľutovať sa,ale ukázať svetu,že so slabosti sa dá urobiť prednosť.

  51. Ja mam 16 rokov v oktobri 17… a doteraz som nemal žiadnu frajerku,mam problém sa rozprávať s ludmi proste ja na sebe vidím že niesom normalny, v škole som toho roku bol takmer vyznamenaný no čo sa tyka komunikacie tak to je zo mnou velmi zle proste neviem o čom sa mám rozprávať s kamarátmi max. ako sa máš čo si robil cez víkend … ale rožširenejšiu temú proste sa my nedari rozvinúť proste niečo sa opítam a kamarat na to odpovie a zase je ticho a mne sa nechce stale davať otázky prečo sa niekedy aj ostatný nezapoja do témy aj ked dam hociaku inú na žiadnu sa nechitia.tak isto ani nechodím von pretože nemám si čo povedať ked ja by som velmi chcel isť s kamaratmi von prostne ja si to sám nedovolím, ja fakt neviem čo budem robiť v živote

  52. a ešte absolútne sa my vôbec nedarí biť medzi ľudmi biť nejaká autorita proste ja som pre osttných iba hnoj a moje slova su pre každého vietor aboslútne nič!!!!!!!!!!!!!!

  53. Taký chlapi ako ty, bud to nikekam dotiahnu , alebo nie. Je to len na tebe, podla mna ťa tvoji kamaráti ignorujú zato, že máš lepšie výsledky v škole. Prirovnal by som to k určitej selekcii osobnosti.
    Nieje to fér.
    Ale verím tomu že práve táto skúsenosť ti pomôže byť viac sebavedomý a v budúcnosti si budeš lahšie raziť cestu za autoritou a uznaním. Vieš hovorí sa : Mladosť,pochabosť.
    Nevzdávaj to !
    Držím palce :-)

  54. Ahojte,už je to ovela lepšie spolužiaci aj kamarati ma začinaju mať radi a mame spoločnu reč som ovela štasnejši ako pred tím,a pekne vám ďakujem za vašu odpoveď. :-) Pekne sa majte,myslím ,že už túto stranku dnes mám na posledný krát otvorenú.. :-)

  55. Ahojte,už je to ovela lepšie spolužiaci aj kamarati ma začinaju mať radi a mame spoločnu reč som ovela štasnejši ako pred tím,a pekne vám ďakujem za vašu odpoveď. :-) Pekne sa majte,myslím ,že už túto stranku dnes mám na posledný krát otvorenú.. :-)

  56. ahoj pred 4 rokmi bolo moje sebavedomie celkom vysoké,ale ako sme sa prestahovali na dom tak som spadla úplne dole,
    Bývali sme pred tím v meste na činžiaku 20 rokov:
    Nechala som tam všetkych priatelov,kamaratky a teraz mi strašne chýbaju,,,,aj ked sa stretávame,,vo vnutri duše cítim že som stratila všetko,zostala som uzavretá,stále si niečo vyčítam a najhoršie sa to prejavuje už aj v práci,málo komunikujem s ludmi,dokonca aj s manželom,

  57. zuzi poznám manželov, ktorí si postavili dom za niekoľko miliónov blízko za Bratislavou. Ani za rok odkedy sa tam nasťahovali ho už predali a sú nazad vo vežiaku presne preto. Prázdno, clivo.

  58. Dobrý den,mám problém ako aj niektorí tu,mám 15 rokov a problém s komunikáciou. S kamarátmi, ktorých poznám dlho a osobne, komunikujem dobre ale napríklad so spolužiakmi sa mi ťažko rozpráva.. Niekedy to ide,ale musím mať dobrú náladu alebo sa posilniť kávou..Kôli tomuto ma v tiede velmi neoblubujú,nevšímajú si ma,možno ani nevedia že tam som,čo mi ešte viac pošlapuje sebavedomie… Tiež aj napr. pri nakupovaní,pri pokladni,hovorím si v hlave,že budem hovoriť nahlas a aj tak mi to nepomôže,šomrem popod nos.A tiež mi to zabranuje chodiť von s ludmi ktorých nepoznám lebo viem že sa zatnem a bude to trápne ticho… Ďakujem.

  59. Lenka skúste zvýšiť prax. Dajte si úlohu, že denne oslovíte 10 ľudí. Choďte do mesta a náhodne sa pýtajte na nejakú vec okoloidúcich, alebo v obchode na tovar. Čím viac praxe získate, tým menej vám bude vzácne hovoriť a mal by odpadnúť strach. Zvážte zapísať sa do hereckého krúžku, čítajte niekomu nahlas knihy… Ak to nepomôže, poraďte sa s psychológom.

  60. Ahoj … mám 24rokov a môj problém trvá už asi dva roky,od kedy mám nového priatela.Pred tým som bola stále usmievavá,optimistická,komunikátívna,no hlavne sebavedomá.Obklopovali ma ludia,ktoých som mala rada a ktorý mi to vedeli aj opätovať.Moje sebavedomie bolo na mieste,proste som bola šťastný človek.Zmenilo sa to v tej chvíli,ked sme spolu s priatelom začali bývať u svokrovcov(čo by zalúbená ženská nespravila pre svojho chlapa??).Ako čas plynul,tak som si postupne začala uvedomovať,že dievča z mesta na dedinu asi nepatrí.Odsudzovali ma,ako to preháňam s tým mojím sebavedomím,hlavne im vadil môj zdravý pohlad na život,kde aj žena nosí nohavice.Prečo by som mala čušať,ked sa mi niečo nepáči??,ako mi jazyk narástol a ako som bola sebavedomá a komunikatívna,tak som si zároveň svoj názor aj vyjadrila??!!Moje sebavedomie sa stratilo po roku a pol spolužitia na dedine u svokrovcov.Neustále výčitky z priatelovej strany,nepochopenie a hlavne podceňovanie mojej osoby(to mi dalo zabrať),,všetko,čo som povedala a spravila bolo zlé,ešte aj cudzie chyby boli neraz hodené na moje plecia!…A teraz??Trištvrte roka už bývame samí dvaja,v prenajatom bytíku,neklape to a som nešťastná.Jednoducho som to už neni JA!!!Komunikácia s priatelom a aj so známymy je na bode mrazu,moje sebavedomie je totálne pošliapané…nechodievam sa von baviť,vyhýbam sa ludom,s ktorými som fungovala každý deň,stále som nervozna,hanbím sa,neviem vyjadriť svoj názor a hodne som pribrala!Najprv som si to neuvedomovala,až mi pred nedávnom jedna moja dobrá kamarátka povedala,(po dlhom čase,pri posedení pri kávičke),že som strhaná,že som sa proste velmi zmenila,a pýtala sa ma: kde je tá stará dobrá Ella!!??,,Mala pravdu, neraz som sa pristihla pri tom,ako radšej sedím doma s nechuťou a zhováram sa sama so sebou!!Ale teraz to už viem,že som sa do seba uzatvorila,lebo mi to niekto povedal,jednoducho mi niekto pripomenul kým som bola… Dosť mi tým ublížili,pretože obnovili niečo nepríjemné z môjho detstva,,jednoducho mi znova zničili moje dlho budované sebavedomie …
    Asi to bude trvať zase dlho,pokým sa zmôžem ešte na niečo nové,,dúfam,že sa raz vráti to moje lepšie Ja ,to moje pošliapané sebavedomie…… :-(

  61. Ella aj keď niektorí známi autori tvrdia, že sebavedomie si určí človek sám, ja si myslím, že okolie dokáže napáchať veľa škody. Je dobré, že ste situáciu takto popísali, spravte z toho závery, pretože je možné, že vám niekto vo vašom okolí zámerne, alebo nevedomky ubližuje. Môže ísť aj o manipulatívnu osobnosť tam bývajú podobné prejavy. Skúste niekde v antikvariáte, alebo na internete zohnať knihu “Nenechte sebou manipulovat” Isabelle Nazare-Aga.

  62. Viem o čom píšeš.Od malička som sa snažila byť vzorným dieťaťom,naši radi používali vetu,,nemajú so mnou žiadne problémy”.Bola to pravda,nič som nechcela,nevyjadrovala som svoj názor,už vôbec nie svoje túžby.No aj tak som prežila osamelé detstvo.Osamelé a plné strachu.Dnes mám 49 som 29 rokov vydatá za muža do ktorého som bola síce zamilovaná ale ktorý o mňa vôbec nestojí.Celý môj život som podriadila jeho náladám.Robila som všetko tak aby sa nerozčuľoval, riešila som všemožné problémy len aby som sa vyhla konfliktom pretože od detstva sa bojím hádok a naivne som si myslela, že ak budem dobrá a milujúca bude aj on taký ku mne.ale nefunguje to tak!Nemám priateľov,dnes už ani prácu, v spoločnosti sa cítim úplne stratená,takže ani nikde nechodím a hoci sa hádame minimálne, nemáme si čo povedať.Najhorší je spôsob jeho ignorancie a ľahostajnosti ku mne a všetkému čo mu hovorím a nenávisť ktorú vie prejaviť len čo má pár pohárikov v sebe.Mám pocit,že celé roky som vjeho očiach čítala aká som neschopná,nemožná,hlúpa.Mám 49 a zúfalo sa snažím nájsť svoju osobnosť.Neviem či to dokážem,celý môj život som nepoznala lásku či podporu nepoznám,čo je to vyplakať sa v niečijom náručí.Pridlho som presviedčala samu seba ,že nič nepotrebujem, že všetko je moja vina.Neviem,či sa toho raz zbavím ale mám úžasných synov a cítim,že moja čoraz utrápenejšia a smutnejšia nálada nás od seba vzďaľuje.A to je zlé!!Preto, vzoprite sa kým máte na to dosť síl, každý má právo žiť,dokonalý aj menej dokonalý, máme svoju cenu aj keď sa naše okolie snaží tváriť, že ju nevidí,že jej niet…

  63. Ahojte. Ja som od mala nemala žiadne sebavedomie. Detstvo bolo ťažké a rodičia mali, čo robiť sami so sebou. Dnes, už mám 32 rokov a je to veľmi ťažké. Ľudia sú strašne zlý a každý závidí aj nos medzi očami. Stretávam sa každý deň s ľuďmi, ktorí majú sebavedomie na rozdávanie. Skor sú to chrapúni, ktorí nemajú správania. Myslia si, že čím budú viacej zvyšovať hlas tým sú lepší. Stále len zhadzujú a možete byť ako dobrý zhodia vás aj zo schodov. Horších zatracujú, lepších ponižujú. Najhoršie je, že som s nimi každý deň a nedá sa od toho ujsť. Rozmýšlala som aj nad odbornou pomocou, ale čo ak ma niekto uvidí…Nemám na výber a keď to na mňa moc dolahne začnem hľadať pomoc na internete, nejaké tie rady. A tak to ide stále dokola. Zachvíľu zostarnem a bude zo mňa stará babka bez sebavedomia bez úcty sama k sebe aká som len na nič.

  64. ahoj.
    neviem,ci som na spravnej adrese,ale vyskusam..ja mam 25 rokov a stale neviem,co od zivota ocakavam..teda viem,ze nieco velke(teda pre mna)rada by som vedela v com mam potencial..ale ako to mam zistit??bavi mam milion veci,avsak nic ma nedokaze udrzat..

  65. jana prečo by niečo malo držať vás? Držte to vy. Ak vás niečo baví a chcete v tom dosiahnuť výsledky, musíte sa sústrediť na jednu vec a tej sa potom držať dlhodobo.

    Čo očakávať od života? Očakávať môžete, čo za program dá televízia. Život je lepšie riadiť. Určite si čo chcete dosiahnuť a potom na tom pracujte. Potenciál máte v tom, čo viete, čo vás baví, v čom ste lepšia ako ostatní a je možné, že by vám to zarobilo.

  66. dakujem,za vasu odpoved!no,ako mam prist k tomu co ma naozaj bavi???ked dnes ma bavi to,zajtra sa prebudim a hlavou mi ide milion dalsich veci???ja proste citim,ze by som mohla nieco zacat,ale potom akoby som sa zabrzdila a koniec..nedokazem pokracovat…mam strach alebo co..

  67. jana ak prelietate z témy na tému a stále vás baví niečo iné, tak možno ešte treba čakať a pozorovať. keby to trvalo pridlho, stojí za úvahu poradiť sa, existujú kouči, ktorí môžu pomôcť zorientovať sa.

  68. Dobrý deň,

    Volám sa Viera a mám 19 rokov. Od detstva sa so mnou život nijako nehral a stále som musela bojovať s jeho nástrahami. Keď som mala sedem rokov, začala som hrať tenis a už po prvých tréningoch som zistila, že sa odo spoluhráči odo mňa stránia a odťahujú. Nikdy som nerobila nič zlé, bola som len tichá. Lenže ako to už v kolektíve býva, niekto musel zostať odstrčený. A čierny Peter som bola zrazu ja. Začali ma šikanovať, vysmievať sa mi kvôli môjmu vzhľadu, kvôli mojim názorom, vraveli mi, že som hlúpa a najhoršie na tom bolo, že môj tréner (už bývalý tréner) ich v tom podporoval. Odísť z klubu som nemohla pretože som milovala tenis viac než svoj život a nechcela som im urobiť tú radosť, že by som bez boja odišla. A prispel k tomu aj fakt, že som išla študovať na Športovú školu a títo ľudia sa stali mojimi spolužiakmi a boli nimi až po dobu 8 rokov. Asi 12 rokov dokopy som si prechádzala peklom, šikanou, zosmiešňovaním … a v živote ma sklamalo veľmi veľa ľudí. Najviac ma to samozrejme ranilo vtedy, keď to boli ľudia, od ktorých som to najmenej čakala, ktorým som verila najviac. Mala som asi 7 trénerov a každý mi ukázal, že mu môžem veriť, nabaláchal mi do hlavy, že mám talent a potom ma odkopol. Len tak. A každý mi hovoril, že sa nemám pozerať do minulosti. Lenže to nešlo pretože každý tréner spravil to isté. A teda, keď som zabudla na toho prvého trénera a prišiel druhý, tak spravil znovu to isté. Takže sedemkrát sa opakovalo to isté len s inými trénermi. Stále sa mi to obnovovalo … lebo to malo úzku súvislosť … Keď som bola malá, bola som extrovertná, veselá, komunikatívna a stále som sa smiala. Taká kopka šťastia. Avšak po tomto, čo som si prežila sa zo mňa stal melancholický introvert, ktorý sa schováva do svoje čiernej ľadom obalenej ulity, ktorý rád odbíja ľudí sarkastickými poznámkami a nachádza šťastie vo svojej samote. Cítim sa ako Doktor House vo svojom seriáli alebo ako Severus Snape z Harryho Pottera … úplný opak môjho veselého detského ja. Navonok pôsobím ako kus ľadu, ale vo vnútri som citlivý človek, ktorý o sebe pochybuje a je dosť neistý. Len som sa naučila skrývať svoje emócie. Rada chodím po málo frekventovaných uliciach, pretože všetci po mne čumia. A ja si to nenahováram proste idem po ulici a vidím, že všetci čumia, niektorým opätujem pohľad a oni aby prestali čumieť, tak drzo čumia ďalej. Neviem ako si stáť za svojim názorom aj keď viem, že mám pravdu, stále ma však aj človek z nižším intelektom dokáže preargumentovať a dať mi najavo, že ja som tá sprostá a pritom to tak nie je. Môžete mi poradiť, prosím?

  69. Viera obávam sa, že zo životného príbehu je dosť ťažké zložiť akékoľvek rady. Myslím, že by bolo treba skôr dialóg, ako radu a tak by som odporúčal skôr navštíviť niekoho, kto sa profesionálne venuje riešeniu problémových životných situácií, napríklad psychológa.

  70. Ahoj. Mam taky sen. Chcem sa vozit v novom peknom aute, mat vela krasneho oblecenia, zit na vysokej nohe a mat hojnost vsetkeho. ..(: moj problem je ten, ze som trpela komplexami a aj depresiami-mala som pocit menejcennosti a neschopnosti, ale dokazala som si, ze mam pevnu volu a viem, ze ked nieco naozaj velmi chcem, tak to zvladnem-napr.bola som tuha fajciarka a jedneho dna som si povedala dost a trva to uz vyse 2 rokov. Chcem pokracovat takto dalej, ze sa zatnem a podari sa mi vela veci, ale casto ma ovladne strach a pocit viny, ze ci je to naozaj spravne, ze ci robim dobre. Snazim sa pestovat svoju tvrdohlavost, lebo ona ma vedie ku dokonceniu ciela. Od kedy citam knihy na zvysovanie sebavedomia atd., tak som sa stretla s negat.hodnotenim, ze sa povysujem nad inych, ze idem po peniazoch, ze vela vymyslam, ked si chcem nieco kupit, alebo ked chcem nieco urobit. Nechcem nikomu ublizit a ani sa tak necitim, ako ma vidia oni, ale ja nechcem zit vo svete, kde je nedostatok penazi, kde kazdy rozmysla nad chorobami a upada na duchu. Presla som si tym a viem, ze tam uz padnut nechcem. Kazdy si vytvarame svoj vlastny svet a ja ho chcem prezit naozaj krasne, ale negativne postoje ma ubijaju, je to vo mne, alebo ti ludia su naozaj este viac zakomplexovanejsi , ako ja? ..(: Trvalo mi dlho, kym som si vybudovala, ake take sebavedomie ale zavistlive pohlady a ohovaracky mi nerobia dobre a pochybujem o vela veciach. Prosim o radu, ako dalej…Dakujem

  71. Alina veľmi ťažko je dať akúkoľvek radu, toto by bolo na dlhší rozhovor. To že sa okoliu nepáči že sa povyšujete by bolo dobré skúmať. Nevieme, či sa správate zle, alebo je chyba v okolí. Ak ste namyslená, tak to nie je dobré. Nikto nemá rád namyslených. Na druhej strane je možné, že vy ste celkom v poriadku a ak máte peniaze, niektorí ľudia to jednoducho nezvládajú. Ohováračky, kritika sú ich formou sebaobrany. V takom prípade je vhodné zmeniť spoločnosť na ľudí, ktorí majú viac a nebudú teda závistliví.

    V takomto nejasnom nastavení by som odporúčal, navštívte psychológa, alebo osobného kouča. Jedna konzultácia a môžete sa posunúť. To, že chcete veľa peňazí je celkom v poriadku, ale ak pôjdete “cez mŕtvoly” tak budete mať málo priateľov a to vám potom tie peniaze a veci nepomôžu.

  72. Ak existuje niekto, kto má vysoké sebavedomie, musí existovať niekto, kto má nízke sebavedomie. To je podmienka. Znamená to, že zvyšovanie sebavedomia u jedného, spôsobuje jeho znižovanie u druhého. Ale, čo je sebavedomie? Snáď by to malo byť vedomie seba samého, vedomie že som. A to je celé. A keď niekto prehlási, že má nízke sebavedomie, znamená to že existuje menej? Alebo opačne, že existuje viac?

    To čo považujeme za sebavedomie, v skutočnosti nie je sebavedomie. Omylom tento pojem dávame do súvisu s mierou presvedčenia o pravdivosti vlastných ideí, názorov. Každý si niečo myslíme a ten kto je o svojich názoroch presvedčený pevne, je schopný potom ísť za svojim cieľom agresívnejšie. Takže je to otázka pravdivosti osobných názorov a významu prianí na nich založených. Položme si teda otázku: Sú naše názory pravdivé, alebo sa o ich pravde iba domnievame? Poctivým skúmaním zistíme, že ani jeden názor nie je fakt. Preto samu hovorí aj názor. Názor je len domnienka.

    A tieto domnienky sa podieľajú na našej identite, ktorej hovoríme JA. Inak aj EGO. A ego je tým silnejšie, čím viac sa domnieva, že jeho domnienky sú pravda. A teda silnejšie ego ide za svojim a stretáva sa pri svojej snahe s inými egami. Nežijeme v izolácií a to si treba uvedomiť. Každé ego chce to svoje a záleží na miere kvality ega, či si presadí to svoje. Ale keď si presadí svoje, blokuje tým iné ego. A my ľudia tomu hovoríme, že vyššie a nižšie sebavedomie. No správne by malo byť – sebanevedomie.

    Čím viac zvýšime svoje tzv. sebavedomie, tým viac ho iným znížime. Ak by všetci teoreticky dosiahli vysoké sebavedomie, už by to nebolo vysoké sebavedomie, iba sebavedomie, pretože by tam nebolo rozdielu. V takej situácii si však človek rýchlo vymyslí iné názory, hodnoty – ciele.

    Je to všetko bludný kruh, takýmto spôsobom uvažovania ho iba upevňujeme. Jeho ukončenie a sním späté ukončenie utrpenia spočíva v porozumení tomuto problému a porozumení čo sú skutočné hodnoty.

    Veľa zdaru :)

  73. Ahoj,
    mam 30 rokov a mam taky problem, ze si neverim a myslim si o sebe ze som neschopna a strasne sa cervenam co mi velmi zneprijemnuje zivot. Neverim si v tom, ze sa bojim komunikovat s novymi ludmi, ale aj s ludmi na ktorych nazore mi zalezi. Napriklad ti ludia ktori su mi viac-menej ukradnuti, na ktorych nazore mi nezalezi s ktorymi sa bavim zo slusnosti a som k nim odmerana, napr. dvaja z mojich kolegov s ktorymi musim vychadzat kvoli praci, tak to rozpravam tak ze rozpravam a mi je jedno co im poviem a co si o mne pomyslia, a tito kolegovia sa o mne vyjadrili ze som super baba, ze nemaju so mnou problem. To je sice pekne ze sa tak vyjadrili, ale mne je to jedno lebo od tych ludi na ktorom nazore by mi zalezalo to cakat nemozem. A ked niekoho takeho len stretnem a sa na mna len pozrie, hned sa zacnem cervenat. Hlavne co stretavam novych ludi, tak mam strasny problem s nimi komunikovat, stale som ticho cervenam sa cele stretnutie, co mi je strasne neprijemne, a viem zo seba horko tazko vychrlit jednoslovne odpovede. Neviem ci je to tym ze sa tak snazim aby si ma oblubili, a chcela by som aby sa napriklad nejaky kamaratsky vztah vytvoril tak to nejde, a ked si spätne premietnem ako som sa chovala napriklad pri tom stretnuti tak som sa vobec nepoznavala, nebola som to ja. Ale neviem preco nedokazem byt sama sebou. A neschopna si myslim o sebe ze som preto, lebo pracujem v jednom zavode na najnizsej pracovnej funkcii aka tam je a pred 5 rokmi som dokoncila vysoku skolu a vobec sa nedokazem odrazit odo dna. Na tom oddeleni je priblizne 35 ludi a ja jedina som tam s titulom, co si vsetci zo mna len utahuju a robia si srandicky zo mna, co moje sebavedomie sa potom len znizuje a stale si hovorim ze som neschopna nic nedokazem a vsetci sa zo mna len smeju. A samozrejme ze mam popodavane ziadosti, ale zo vsetkych tych ziadosti sa mi ozvali len z jednej firmy, co ma pozvali na pohovor, co dopadlo katasrofalne, lebo len co som prisla na pohovor do miestnosti hned som ocervenela a strasne sa mi triasol hlas a uplne som posobila nesebavedomo. S vyzorom je to u mna celkom v poriadku, nemam ani nadvahu, ani skareda nie som ale zase ani modelka nie som, myslim si ze vyzeram uplne normalne, s tym si starosti nerobim, trapim sa a ubija ma to ze sa neviem presadit ako aj v praci tak aj v osobnom zivote, ja potrebujem aspon trocha nadobudnut sebavedomie, ale neviem ci to dokazem, co teraz znamena ze si vobec neverim.

  74. Lenka to čo popisujete ukazuje na dve veci. V prvom rade na to, aká dôležitá je v živote komunikácia – ak je tam chyba, spravidla človek nedostane dobré príležitosti a práce. No a druhé, že zrejme máte naozaj veľkú trému, či neistotu. Asi po tom všetkom vám až príliš záleží na tom urobiť dobrý dojem a to sa potom správa kŕčovito aj profesionál. Ľahké by bolo radiť aby ste si z toho nič nerobila. To asi nepôjde. Robíte si, lebo ide o veľa. Druhá možná rada by bola dať si za úlohu denne osloviť jedného človeka. A to tak, že zajtra dvoch, napozajtra troch… S cieľom aby ste sa naučili osloviť ľudí trebárs v obchode na ulici. Cvik robí veľké zázraky. Postupne tam skúsiť pridať aj ľudí, ktorí by už mohli spadať do sféry dôležitejších. Nájdite si nejakú tému, ktorá by mohla zaujímať vašu predstavenú a povedzte jej to. Posledný trik môže byť ak ako úplne prvú vec poviete pravdu – nehnevajte sa, záleží mi na tom aby som vám niečo povedala normálne, ale ja mám hroznú trému, že sa to nepodarí a oberiem vás len o čas. Budete prekvapená ako veľa ľudí vám okamžite vyjde v ústrety a pomôže prelomiť ľad. Nuž a nakoniec – poraďte sa s psychológom. Môžu vám pomôcť natrénovať vhodné správanie.

  75. Dakujem za odpoved, aj som rozmyslala, ze sa poradim s nejakym psychologom, ale doteraz som si myslela, ze to nie je az take vazne ze s tym musim zit tak ako to je, cim som premarnila uz dost casu, ale naopak musim s tym uz nieco konecne urobit, nechcem si neskor vycitat ze som premarnila aj zbytok zivota.
    Este raz dakujem.

  76. Lenka všetko, čo komplikuje sebarealizáciu je vážne. Nie, nemyslím teraz že by ste vy mali nejakú vážnu poruchu – to môže byť nejaká maličkosť zvyknutá ešte z detstva. Ale následky sú vážne ak sa nemôžete pracovne realizovať. Psychológov je veľa, skúste ich zopár, určite sa nájde riešenie. Ideálne by som radil poohliadnuť sa po skupinovej psychoterapii, tam sa tento druh ťažkostí niekedy rozplynie ako kocka ľadu v horúcej vode.

  77. Mily Miro !
    Vypocula som si dnes Vase CD, je fajn. A dozvedela som sa na Vasich strankach, ze detstvo dost ovplyvnuje správanie a sebavedomie v dospelosti. Ja som dospela uz dost, mam 50 rokov, sebavedomie na nule. Ano, domyslate si spravne, mam 95 kg pri 167 vyske. V detstve som straila otca, ked som mala 3 roky. Zila som s matkou, ktora bola prisna. Ako decko som bola obezna, spoluziaci sa mi rehotali, tucibomba bolo este polichotenie. Navyse som bola velmi fyzicky vyspela a mentalne tiez som prevysovala spoluziakov. Same jednotky bola samozrejmost. Nikdy som sa vsak nevedela chovat v kolektive rovesnikov. Bola som utiahnuta, nerozumela som hudbe typu Beatles, lebo pocuvat to bol podla mojej mamy hriech.Vedela som spievat len Vslzach maticka sedela casto vzdychlo sa jej /o Bohu/ Ked som toto zaspievala na hudobnej, ucitelke spadla sanka a namiesto uspechu totalna hanba, ktoru som nechapala. Potom soom zacala ŽRAŤ. Tajne, lebo matka vsetko strazila. Jedla som aj praskove mliecne pudingy, keksy, vreckove slo na jedlo. Vliezla som do ulity. Ked som chcela z nej vyliezt, tak som si vymyslala naivne historky, z ktorych som mala vyjst ako hrdinka, ale vysla som z toho ako krava. Sama pred sebou som sa hanbila. Vydala som sa, ale ani neviem ako. Mam dospele deti, ale stale nieco hladam. Nic som nedokazala, hanbim sa za svoje povolanie ucitelky, ktore robim nerada, davam len same dobre znamky, aby som nemala problemy. Ako z toho von ? Stale sa citim dost naprd.
    Vy mi urcite porozumiete.

  78. Bachyňa porozumieť nie je problém, len ťažšie je hľadať riešenie ako spraviť, aby ste sa cítili menej naprd. V našom veku (sme takmer rovesníci) sa už zmeny robia veľmi ťažko pretože máme všetko v živote pevne nastavené. Ak by mali zmeny prísť, museli by sme začať meniť tie najbežnejšie veci. Skúste v rámci takého pokusu vyhľadať psychológa, alebo psychoterapeuta. Prípadne životného kouča. Dobre vedený rozhovor vám môže významne pomôcť zadefinovať, čo by ste chceli a ako by sa to dalo začať dosahovať. Odborník vie dávať dobré otázky a počúvať – vy sama dokážete nájsť to najlepšie riešenie. Snáď sa to podarí.

  79. Bachyňa. Podobné problémy majú viacerí. Nemáte sa za čo hambiť. Je ťažké radiť lebo všetci poznáme nespravodlivosť okolo nás. Málokto o tom hovorí ako to vyriešiť. Ludia si radi robia posmech z druhých, ubližujú, prekrúcajú veci pomáha im to cítiť sa lepšie. Druhí z toho majú depresie. Kamarátka hovorila že keď je v spoločnosti ludí s ktorími sa necíti dobre tak sa obrní a nevyhladáva takých ludí. Horšie že niekedy človek nemá na výber musí s nimi pracovať musí s nimi vychádzať. Oni chcú mať svoje požiadavky voči ostatným namiesto toho aby si pomáhali. Niekedy pomôže vyhladať ludí ktorí premýšlajú inak, vedia pochopiť, povbudiť tešiť sa z pekných vecí z koníčkov. Možno by ste mohli sa venovať neakým koníčkom, na neakom kurze ,robiť to čo vás baví, pomohlo by vam to mať lepšie myšlienky, zabudnúť na starosti s ostatnými priatelmi. Hoci občas sa nedá prehliadnuť čo sa deje, lebo je toho vela. Každý rieši neaké problémy.

  80. Mily Miro, mila Alena !

    Dakujem Vam za rady. Dnes som sa rozhodla, ze budem naozaj musiet menit tie najbeznejsie veci, i ked pojdem proti prudu.
    Takto zostat nechcem. Nebola som za ziadnym psychoterapeutom, akosi som si viackrat pocuvala Vase motivacne CD. Vsetkych som vypiplala, robila sluzku rodine, posluchala despotickeho manzela. Dnes som sa rozhodla. DOST. Budem pracovat na sebe, i ked mam 50.
    V prvom rade chcem schudnut, lebo od toho sa vsetko odvija, myslim si. Je to beh na dlhe trate, ale mam akysi ciel. Do leta dam aspon 10 kg dolu. Velmi ste ma chytili za srdce tym, ze clovek sa zaobera balastom typu stupidne programy v TV, oriesky a chipsy, ktore maju prekryt prazdno v dusi. Miro, dakujem, ani neviete, ako ste mi pomohli. Padli mi klapky z oci a zacinam spoznavat svoju cenu. Majte sa krasne a fakt mi drzte palce a poplujte ma pre stastie.

  81. Bachyňa držíma palce a dajte vedieť ako sa darí. To chudnutie je ako cieľ zaujímavé, radím cieliť širšie. Zdravší životný štýl celkovo. Zrušiť televízor je skvelá vec, ja som už pár rokov celkom bez. Spočiatku to chvíľu chýba ale zrazu si nájdete kopu nových programov v živote a potom sa čudujete, ako druhí stíhajú toľko času minúť.

  82. Mily Miro ! Uz nechcem nick Bachyňa. Tak ma volali v škole, je to samica od diviaka. Čiže sviňa. To predsa nie som ja.
    Nie som ani femme fatale, ale kupila som si zositok a pero, oddnes zacinam naozaj novy zivot. Dam Vam vediet, lebo Vy ste ma nakopli. Som Vam vďačna. Televizor mam, ale budem velmi selektovat, co pozeram. Nie len cumiet na bednu bezprizorne.
    Uz teda nie Bachyňa. Budem pod menom Augustina. /nie je moje prave, je to len nick./ Prajem Vam vela energie, ludia Vas potrebuju. Ozvem sa, ako mi to ide !

  83. Augustina, toto je skvelé rozhodnutie. Nick sa mi od začiatku nepáčil, takže vidím, že na to idete zgruntu. Verím, že sa dostanete k rýchlym výsledkom.

  84. Aj ja si myslim, ze to pojde. Tesim sa z toho, ze to dokazem. Ozvem sa Vam 21.12. Zatial mi drzte palce. Musim si upratat aj vo vztahoch a rozdelit ludi na pijavice a manipulatorov na jednej strane /to mam od Vas/ a tych normalnych. Davam si posielat aj mailom Vase rady. Asi mi Vas poslal Pan Boh !!!!!

  85. Mily Miro !
    Naozaj som to zobrala zgruntu. Objednala som si už Vašu druhu knihu. Jedna bola o chudnuti, teraz som poslala objednavku na tu o sebavedomi. Ludia sa ma pytaju, co sa to so mnou deje. Mam dole 5-6 kg. Vdaka !!! Este sa ozvem.

  86. Augustina ďakujem za dôveru. So sebavedomím je práca zdĺhavejšia, ale držím palce. Je dobré kombinovať prácu na sebe takto do hĺbky. Nech sa to vydarí.

  87. Dobrý večer, každý mi hovorí, že mám nízke sebavedomie, som veľmi sebakritická, podceňujem sa. Zhodnotil to tak aj psychológ, u ktorého som robila psychotesty. Potrebovala by som nejakú knihu o sebavedomí a ako si ho zvýšiť. Akú by ste mi odporučili? Ale prosím nie knihu, ktorá je zameraná na POZITÍVNE MYSLENIE (dosiahnuť všetko len myšlienkami). Všade nachádzam len také. Určite existujú aj iné. Vďaka

  88. Natália v knihe sebavedomie do vrecka (jej text je aj na týchto stránkach čo práve čítate) popisujem postup ako potom, čo sa tie myšlienky začnú robiť máte začať aj konať. Myšlienkami to začať musí, s tým nepohneme, ale následne treba akciu. Prejdite si články v sekcii o afirmáciách.

  89. Mily Miro !
    Slubila som Vam, ze sa ozvem 21.12. Je sice den po, ale ozyvam sa. Tak veci sa maju takto : Mam dole 9 kg. Su to takmer dve konfekcne cisla. Je to vidiet. Snazim sa kazde susto, co si nesiem do ust zdôvodnit, ci vlastne chcem. Ak mi rozum odpovie, ze DOST, viac si nedam. Som prisna na seba, uplne ina ako predtym. A naozaj aj to myslenie je ine. Nemotivuje ma nejaky chlap, ako to u zien byva, ale zdravie. Mam nabeh na cukrovku, tak naozaj nechcem. Dnes peciem vo velkom, ale ani nekostujem. Nejako mi to nechuti uz. Mslim, ze zazivam take male vitazstvo nad sebou samou.
    Vdaka Vam, Miro !
    Prajem Vam krasne a pozehnane Vianoce a vsetko dobre v novom roku. A dakujem. S uctou L.

  90. Augustina ďakujme za report, verím, že takéto výsledky mnohých budú inšpirovať. Je fakt, že samotné koštvoanie pri pečení často stačí na to, aby sa zjedlo viac, než treba. Nech vám to vydrží.

  91. Dobrý deň. Mám 15 a mám problém s komunikáciou s inými ľuďmi. Normálne sa rozprávam len s pár kamoškami ale ako náhle idem von s niekým cudzím je to prvý a posledný raz. Pretože som celý čas ticho maximálne odpoviem len na otázky to je všetko. Zmením hlas a šomrem si po pod nos . Je mi to trápne. Snažím sa rozprávať ale nejde to. Proste neviem o čom mám rozprávať neviem dať nejakú tému nič. Keď mám možnosť sa s niekým zoznámiť som zase ticho. Vždy si poviem že už budem rozprávať ale nedá sa to. Všetci v mojom veku sú výrečný nehanbia sa ničoho len ja som taká. Psychológa navštíviť nechcem pretože viem ako to dopadne. Nepoviem aký mám problém pretože začnem sa zakoktávať pretože sa nebudem vedieť vyjadriť alebo zo mňa nevíde nič pretože sa ešte k tomu aj hanbím. Už neviem čo mám robiť. Mala som milión možností aby som začala konečne rozprávať s niekým ale vždy to dopadne rovnako aj keď sa snažím. Proste sa nedokážem zapájať do ničoho. A to nie je len s cudzími ľuďmi ale niekedy aj s takými ktorých poznám. neviete ako to mám konečne prekonať? Bojím sa že sa to so mnou bude ťahať celý život , už neviem čo robiť takto to ďalej nejde :( :(

  92. Linda začnime tým, že na svete sú aj ľudia hluchonemí a tí tiež veľa nenahovoria. Takže žiaden strach. Druhá vec je, že asi máte trému, alebo strach, že sa znemožníte. Alebo možno iný dôvod prečo nehovoríte. Možno nemáte o čom. Ťažko vám poradím takto naslepo. Nezaškodilo by vypátrať aká je príčina a v tom jej psychológ vie pomôcť. Kľudne úvodné sedenie spravte tak, že psychológovi (alebo psychologičke) napíšete čo vás trápi. Pochopí to a možno prvé sedenie môže prebehnúť aj písomne.

    Druhá vec je prax. Akákoľvek príčina nehovorenia tu je, ak chcete začať hovoriť potrebujete dve veci. Cvik a slová. Cvik dosiahnete tak, že začnete vyhľadávať čo najviac ľudí a trebárs sa ich niečo spýtajte. Neskôr oslovujte aj známych. Dobrý tip: ak viete, že niekoho zaujímajú papagáje, tak keď nájdete o papagájoch článok zavolajte mu a povedzte mu dvoma troma vetami čo ste sa dozvedeli s tým, že ho to môže zaujímať. To je prax. Na ňu je dobré mať ale prípravu – tie slová. Potrebujete slovnú a tématickú zásobu. Tú získate najlepšie čítaním kníh. Pestré témy. Môžete čítať audioknihy keď chodíte po meste so slúchadlami. Slovná a príbehová zásoba vám dá témy a vety. Prax vám dá odvahu a skúsenosti vás naučia že po pár rokoch (tieto procesy sú veľmi pomalé) dokážete veľmi suverénne povedať čo potrebujete. Ktovie, možno sa stanete vyhľadávanou rečníčkou. Držím palce.

  93. Dobrý deň, mala som sebavedomie v poriadku, ale ako som začala pracovať
    V čisto ženskom kolektíve, tak mi postupne sebavedomie klesalo, neustálym
    ohováraním, urážkami a podceňovaním . Kolegyne sú jednoduché ženy,
    ktoré nezvládajú často ani prácu s počítačom a chodia sa ma pýtať. Keď
    Im pomožem, potom som na pretrase, aká som hlúpa. Najnovšie sa obúva
    do mňa aj šéfka a vyslovene hľadá každú chybičku. Ak nenájde, tak mi aspoň
    vynadá koli tomu, že som si zle cvikla obed, proste ma šikanuje. Mám už
    svoj vek, ale veľmi dobre som pochopila, že sa ma chce zbaviť. Neviem, čo
    ďalej, to už nie je ani o sebavedomí, ja som už psychicky na dne. Mám odtiaľ
    odísť, ale ako si nájdem robotu, keď mám 51 rokov a sebavedomie na nule?

  94. Adriana to je veľmi ťažká otázka. V našom veku sa už iná práca môže hľadať dosť ťažko. Takže človek zváži zmeny. Na druhej strane zlý kolektív vie zdeptať a ničiť sebavedomie, takže určite by som radil minimálne sa poohliadnuť po iných miestac, aký by o vás bol záujem. Kolektív kde sa ľudia podrážajú a neschopní víťazia nie je len zdroj zdravotných problémov, ale aj cesta do kelu pre firmu kde sa to deje. Takže aj perspektívne môže taká práca byť problém, lebo do firmy kde je taká atmosféra schopní neprídu.

  95. Dobry den,,,ja mam tento problem uz niekolko rokov,,,viem,ze ludia niesu rovnaky,,kazdy robi,to co vie,,ja sa tak isto snazim mat aspon trosku sebavedomia,ale neviem ako na to,,ked sa citim ako tak lepsie,,pride niekto,kto ma presne povedane zhodi a duplom pred niekym,prave ked to necakam,,ja vobec neviem reagovat,napadne ma to vzdy az doma,ked o tom rozmyslam,,..potom si hovorim,nabuduce ,ked ma takto niekto zhodi,urazi poviem toto…a vzdy to iste dokola,sklopim hlavu…

  96. Soňa pocit že vás niekto zhodí, alebo urazí naozaj signalizuje, že asi dávate veľa pozornosti tomu čo si o vás druhí myslia. Rýchla reakcia je klasika, to máme asi všetci okrem profesionálnych moderátorov, že lepšia odpoveď nás napadne až doma. Skúste zvážiť, či je vôbec možné aby vás niekto “zhodil”. To všetko sa deje len na úrovni pocitov. Možno vás ten človek ani nezhodí, možno len nepovie čo chcete počuť. Hľadajte taký prístup, kedy ste nezávislá na tom, čo o vás niekto povie. Nemá to žiadny vplyv na to, čo sa deje.

  97. dakujem krasne za odpoved..Je pravda,ze davam velmi na to,co si o mne druhy myslia.velmi ma trapi,ak mi niekto cudzi povie,ze on to takto nerobi,ze on by to robil inak,,…potom mam pocit,ze vsetko robim zle,,,snazim sa vhybat situaciam,kde ma moze niekto ponizit,zial neda s to..vzdy sa najde niekto.niekedy nemam chut ani vyjst z domu

  98. soňa tak to sa vám oplatí s tým niečo robiť. Idete proti sebe. Ľudia ak vidia že takto reagujete tak vás budú vždy dráždiť, aj naschvál. Aj keď riskujem, že to budete považovať za zhodenie a urážku: Zvážte poradu s psychológom.

  99. nie,nie. neberiem to ako urazku,,len by som sa chcela naozaj naucit reagovat na situacie,ktore su mi neprijemne,,niekto to ma dane,,asi taky dar reci,ja to jednoducho neviem..ale snad sa to aj ja naucim :)pekny den

  100. Dobrý deň. Moja otázka znie, ako znovu získať sebavedomie. Aj ked som ho možno nemala 100% né. Trpím komplexami niesom pekná, pre nikoho dosť dobrá, asi pôsobím takým dojmom, neviem. A stále robím nejaké tie chyby. V mojom živote bol človek, ktorý ma škaredo urazil, a nebolo to jeden krát, potom ako som mu začala znova veriť,,sklamal ma znova a svojimi narážkami namňa, ma priam hodil na samé dno. Už nemám žiadne sebavedomie,,som len jedna bezvyznamná osoba..

  101. Velmi bi som potrebovala radu prosim poradte mi,mam 50rokov,3dospele deti a muza ktory pije ponizuje ma a nevazi,detstvo som mala podobne bolo nas sedem deti otac pil bil matku aj nas ponizoval,Problem je vtom ze to chcem vsetko zmenit,cely zivot som pracovala v zavode starala o deti ako som najlepsie vedela,Syn je zrakovo postihnuti co ,a velmi trapi,ked mi mus nadaval alebo bol opity som to brala ako samozrejmost,lebo som bola zvyknuta od destva,vzdy som si myslela ze si to zasluzim ze som neni dost dobra,deti vyrostli su dospele,Moja dcera ma drzi nad vodov,pred troma rokmi som prisla o pracu,moja dcera pracovala ako opatrovatella vrakusku nahovorila mi ze si mam spravit kurz a ist von pracovat ako opatrovatelka,Ja som si neverila nevedela som ani slovo po nemecky,bola som na dne bes penes,Nako iec som si spravila kurs a sama som sa ucila po nemecky,ked som to chcela vzdat vzdy mi vravela mami ti to zvladnes si silna,No a ja som to dokazala,Pracujem vonku tri roky’Problem je vtom ze som psichycky na dne,v praci som sama Z babkov vzdy sa tesim domov ale neviem na co,ked pridem mis je viac opity ako strizvi-nezmenil sa’no ja som pochopila ze pri nom stastna nebudem a chcem bit stastma,niekedy chytim depky a placem a placem nadavam si sama sebe ze som ja ta zla ze som v niecom chybu spravila,inokedy si myslim ze som dost dokazala a tak to ode dokola,chcem sa oslobodit od neho -odist najst si podnajom no nemozem najst odhodlanie,Najstarsi syn ktory je zrakovo postihnuti a o ktoreho som sa vzdy najviac starala zacal zmuzom pit-zacina bit ako moj mus stale nieco zle na mne hleda -skratka tie roky co som vonku som sa mu odcudzila,Boli ma to chcem mu pomoct lebo inak je to dobry mlady pekny chlapec,ties ma niske sebavedomie potom ked si vypije zacina bit alergicky,Doma placem stale pracujem,Radsej idem do zahrady robit tam sa odreagujem,Ale citim potrebu bit stastna mat klud,Dcerka sa vydala cekaju babko byva300km.od nas,chce abi som si pri nej nasla podnajom stale mi pripomina ze mam narok este na stastie,ale moje myslienky su zmetene,myslim si ze by som bola zla matka kebi som odisla od synov aj ked su dospely.su este slobodny,no zaroven citim ze ked tam ostanem moj zivot ostane nadalej v tme,som ako robot ktory robi a netesi sa na nic,poradte mi prosim,Dakujem

  102. Daniela pri riešení tak komplexne zložitej životnej situácie nie je možné, aby vám niekto poradil na diaľku cez internet. Nahromadené problémy sú jeden cez druhý a zdá sa mi, že aj znaky depresie tam cítiť. Odporúčam vám poraďte sa o situácii s psychológom. Sú školení na to aby takéto klbko problémov pomohli rozuzliť a pomohli vám nájsť najschodnejšiu cestu, ako z toho von. Obzvlášť ak je v hre aj alkohol, tak to značne komplikuje situáciu.

  103. Dobrý deň, ja by som tiež prijala nejakú radu,ako si zlepšiť sebavedomie. V detstve a v puberte to bolo úplne príšerné, nemala som veľa priateľov,bola som tichá, bála som sa ozvať a povedať svoj názor, urobiť rozhodnutie podľa seba- vždy som sa ajtak nechala ovplyvniť druhým zo strachu, že ak sa rozhodnem inak ako ten človek, tak sa na mňa nahnevá. Na strednej škole sa to o čosi začalo zlepšovať. Pred 3 rokmi som začala študovať na VŠ a teda som sa aj presťahovala do iného mesta. Tu sa výrazne všetko zlepšila, určite môžem povedať, že mám niekoľko násobne viac sebavedomia, svojich názorov a určite niesom už taký tichý človek, ktorý sa bojí ozvať. Avšak stále mám pocit, že to nieje ono, že ešte by to malo byť lepšie. Nemôžem si pomôcť, ale vidím na sebe, že stále množstvo rozhodnutí, názorov a konaní v mojom živote prispôsobujem tomu- čo si pomyslia o mne kamaráti a známi, či sa na mňa nenahnevajú, nebudú ma za to ohovárať a pod. Často síce poviem svoj názor a rozhodnem sa podľa seba, to je pravda, ale vždy to sprevádza potom nepríjemný pocit- čo keď sa na mňa budú za to kamaráti hnevať, alebo sa mi otočia chrbtom. V minulosti sa mi dokonca už stalo, že som mala nejaké vážne problémy vo svojom vzťahu s partnerom, ktoré som ale vyriešila podľa toho ako som to cítila ja, avšak moje priateľky mali na danú situáciu toho, ako mám riešiť svoj vzťah úplne iný názor, urobili si o mne zlú mienku a pol roka sa so mnou nekontaktovali, odpísali ma z ich života….a až po čase sme sa dokázali spriateliť naspäť. A presne podobných situácií sa bojím. Myslím, že v mojom živote sú aspekty, o ktorých sa mám rozhodovať len ja sama podľa vlastného zváženia bez toho, aby ma priatelia pre iný názor opustili. Tak asi toľko toho v skratke.

  104. Zuzik síce v úvode píšete, že by ste chceli radu ohľadne sebavedomia, ale v ďaľšom texte si celkom perfektne odpovedáte. Popisujete, že veci sa zlepšujú. To že vás nejaké kamarátky odpíšu len na základe názorových rozporov je znak, že to asi neboli kamarátky. Ak vás pre názor niekto opustí, môžete skúmať, či ten názor nie je chybný, alebo problémový. Ale ak vám vyjde, že názor je v poriadku, tak hľadajte ľudí, ktorí sú podobného zmýšľania.

  105. Ahojky!
    Mna trapi trochu ina vec. Mam 30 rokov. Som velmi pekna baba,ale nikdy som nemala normalny vztah. Vela som pracovala v zahranici, ale nebola som nikdy odmietava ani som sa nevyspala s kazdym. Kazdy jeden do ktoreho som bola zamilovana ma nechcel, a chceli ma len stari alebo uplne pre mna nezaujimavi ludia. Som baba ktora vie varit, nie som mudrlantka, je so mnou zabava. A mam este take skusenosti ze ked som niekde robila, strasne ma ohovarali,prejdem teda k problemu, mavam dakedy strasne stavy smutku, nespravodlivosti a pripadam si k nicomu. Moji rodicia ma nevedia povzbudit. Mam vela kamaratok, ale bojim sa, ze sa uz nezamilujem. Dokonca som mala problem so socialnou fobiou a este furt s nou trochu problem mam. Mam velmi zle skusenosti s ludmi. Asi som negativne myslela. Viem, ze si zasluzim byt stastna, co mam robit?

  106. Alica takto z krátkeho popisu vám asi neporadí nikto. Celkom určite by som šiel smerom stretávať sa s čo najviac ľuďmi, aby ste zvýšili šancu, že nájdete nejakého muža. Vaši známi by mali vedieť, že máte záujem zoznámiť sa – niektoré ženy totiž vyzerajú celkom nepreniknuteľne a to mužov odradí. Ak je s vami zábava, potom to je len otázka krátkeho času. Ak ale máte obavu z ľudí, potom je možné, že sa stretávate s malým okruhom známych. Potom by stálo za úvahu skúsiť sa pozrieť aj na zoznamovacie portály. Viem, 98% odpovedí bude smerovať len tam, kam nechcete. Ale nájdu sa aj normálni muži. Len treba viac hľadať. Pozrite si môj web http://www.zoznamky.sk tam o tom píšem podrobne a zo skúsenosti. Ak si dáte sériu viacerých rande za sebou, minimálne sa aspoň ostrieľate, ako to chodí a získate rutinu. Ak máte ale pocit že by mohlo ísť o nejakú depresiu v pozadí, oplatí sa o tom diskutovať s lekárom. Držím palce.

  107. Dobry den prajem,

    mam vo svojom zivote problem nizkeho sebavedomia a v praci robim casto chyby aj ked nemam komplikovanu pracu. Spravim vzdy nejaku chybu aj ked si po sebe skontrolujem co napisem (nie je to gramaticka chyba). A ked sa na moju chybu pride ihned ma to psychicky polozi. O to viac som si neni sebaista a pochybujem o sebe o tom ze nieco zvladnem. V kazdej praci mam problem. Pytam sa ako nepodlahnut pochybnostiam v takej situacii. Neviem preco robim tolko chyb.
    Citala som si zopar Vasich predchadzajucich odpovedi a boli to cenne rady.
    Dakujem Vam za odpoved.

  108. katarina v prvom rade pri KAŽDEJ práci robí každý človek chyby. Takže to, že vám nejaká prekĺzne cez prsty je normálne. Skôr sa zamerajte na to, že asi chcete byť dokonalá a perfektná, čiže bez chýb. Je to pekný sen, ale nereálny. Skúste sa na to pozrieť tak, že chybami sa učíte. Tým, čo vás na chyby upozornia poďakujte, ale nedovoľte si, aby ste sa tomu v myšlienkach venovali. Ak by ste to ale nezvládali, niekedy môže byť účinné ak sa poradíte s psychológom. Pomôže vám rýchlejšie nájsť cestu von z tých obáv.

  109. Ahoj Mirko, veľmi ma zaujala táto stránka, vyjadrujem svoj obdiv pretože je veľmi dobre spracovaná a myslím, že veľa ľudom tvoje slová pomôžu. Chcela by som sa tiež podeliť so svojím problémom. Mám 22, nemám žiadne sebavedomie, ked niečo idem urobiť, poviem si že to dokašlem, bojím sa hovoriť na verejnosti, svoje pocity zásadne nevyjadrujem, svoj názor dokážem vyjadriť len v kruhu pár kamarátov kt. som sa z časti otvorila, ostatných si k telu vôbec nepúšťam. Rodinu mám dobrú ale nemáme si čo povedať, všetky rozhodnutia nechávajú na mňa, áno som dospelá ale nesnažia sa ani poradiť, Neuveriteľne mi záleží na tom čo si pomyslia iní. Myslím si, že tento pocit menejcennosti pramení z toho, že ako rodina nemáme veľa peňazí, tzv. z ruky do úst a ja sa za to hanbím. Čítam mnoho motivačných kníh, článkov, dosť sa tým zaoberá ale nepomáha to. Snažím sa myslieť len pozitívne ale jednoducho negatívne veci vždy prevyšujú. Za radu veľmi ďakujem a prajem veľa úspechov :)

  110. Janka z toho čo píšete by som tipoval, že váš problém je skrytý vo vete “Neuveriteľne mi záleží na tom čo si pomyslia iní.” Ak človek svoje jednanie podriaďuje tomuto strachu, je to vopred prehraný boj. Nikdy sa totiž nedozviete čo si myslia skutočne. Takže vždy vám zostane priestor na pochybnosti. Vo vašom veku (22) je to normálne. Chcete pôsobiť dobre… Pravda je taká, že nikto vás v skutočnosti príliš neskúma. Ľudia (podobne ako vy, alebo ja) sa zaujímajú skôr o seba. Takže strach, že si “niečo pomyslia” je vlastne zbytočný. Áno. Možno si niečo pomyslia. A za pár minút už zas myslia na seba. Za to nestojí báť sa.

    No a čo proti strachu zo zlyhanuia? Zlyhanie. Robte čoho sa bojíte a robte to často. Vyhľadávajte možnosť hovoriť na verejnosti a stretávajte sa s ľuďmi. Po pár “prehrách” zistíte že sa nič nestalo. Cvik a prax vám dajú skúsenosti a časom sa pousmejete nad tým, že ste mali strach.

    Ak by ale strach (či pocity úzkosti) bol prisilný, potom radím zájsť k lekárovi. Pomôže, ak sa vážnejší problém rieši s odborníkom.

  111. mam problem. prave som nepresla do dalsieho semestra. velmi mi na tom zalezalo. cely zivot som snivala o tej skole, a po prvom semestri som vyletela, vsetko sa mi vzdy komplikuje. aj teraz. nedostala som internat, a kedze skola je narocna, ten cas kedy som dochadzala mi chybal. nedokazem si predstavit ze som stratila priatelov, ze tam zas pridem. ale chcem. neustale sa vraciam k tomu: co si ini o mne pomyslia? preco som zlyhala? nerada hovorim o tom ako som nepresla. mam dlhy… a neviem co mam robit :/ som vycerpana… bez chuti zit. pred troma rokmi mi zomrela mama, zalezi mi viac na vztahoch ako na vlastnom vyvoji. zalezi mi viac na inych stasti ako na mojom. a teraz? teraz… teraz nevladzem dalej. prosim… viete mi poradit? :/ hanbim sa. seba, pred inymi. sklamanie ze som nepostupila dalej…

  112. Diana ak spomínate slová ako bez chuti žiť, hanbím sa, vyčerpaná a podobné, mohlo by ísť aj o depresiu. Odporúčam poradiť sa s lekárom, nakopené problémy sa často nedarí riešiť človeku ktorý ich má a môže pomôcť konzultácia s psychológom, ktorý môže pomôcť roztriediť to celé. Je to priveľa otázok a tém na písomné poradenstvo trebárs vo fóre.

  113. mám problém že sa citím menej ako moje kamarátky ..možno na to ani nemám dovod chcem mat zo seba lepši pocit ale neviem ako vždy ked sa o to snažim niečo mi v tom brani..

  114. Ján mám 35 rokov a mám malé sebavedomie ,v spolocnosti malo rozprávam vo väčšom kolektíve sa ani nesapajam a prácu ktorú vykonavam je tak 5o percent a môžem sa znasit viac nedám,pritom rád pracujem čo mi poradíte

  115. miroslav z takéhoto popisu neviem poradiť. Ak je vašou prácou rozprávať, alebo prezentovať pred väčšou skupinou ľudí, potom by som uvažoval o nejakom tréningu, kde vás naučia základy a potom ich precvičia. Malo by sa to postupne zlepšiť.

  116. Ako mám zväčšiť sebavedomie aj ked som niečo naštudoval nič sa neslepsilo a prácu vykonavam remeselnu a slovná komunikácia je slabá ako doma tak aj na pracovisku

  117. mishell ak sú to len normálne obavy, tak to môže byť aj normálne, ale ak sa cítite neistá, poraďte sa s psychológom. niekedy stačí nahlas popísať problém a človek si sám ujasní čo sa deje a čo s tým.

  118. Dobrý deň!
    Rada by som sa spýtala na toto:
    Viem, že som pekná, uvedomujem si svoje kvality, skôr mávam také stavy absolútnej nervozity, smútku.Prejavuje sa to podľa mňa už psychosomaticky – nemôžem hovoriť, skoro zo mňa nejde hlas, chripim, celá sa cítim nespokojná a strašne submusivna zrazu, presne ako keď som bola malá a,nechala so sebou zametať.Hlava mi hovorí vzchop sa, kľud ale ten hlas všetci si to všimnú..Predtym som trpela a stále mávam aj úzkosť z ľudí.A z čoho mám najväčšiu úzkosť je fakt, že mám strašný strach a cítim frustraciu, že ľudia sú hlúpi, zlí, zakerni.Nutné je povedať, že som človek veľmi vnímavý a vraj ako mi povedali mám dar vidieť do duše iným ľuďom.Všetko ma bolí, neunikne mi jediný zámet človeka aj v rodine, ktorý je falošný, mne to všetko veľmi zasahuje nejak do môjho citenia.Vždy sa mi to potvrdí, takže vidím pravdu o ľuďoch a nie ich falošné schránky.Dopredu mám pocit dakedy, že keď dačo poviem ako kto zareaguje a keď citim tu faloš, branim sa, ale ostatní to nechápu – napr.doma…aj v maličkostiach. Mimo domov sa snažím nevšímat.Trápi ma tá strata hlasu z ničoho nič – aj keď mám voľno a som sama a tiež pocit, že nikdy sa v pravú chvíľu dostatočne nepredvediem pred chlapom a zas ma niekto odmietne atď a že zas to na mňa pride

  119. EVA ťažko niečo poradiť. Popisujete obraz sveta, v ktorom sú mnohí zákerní, falošní. Máte pocit, že do mnohých vidíte. Nie som si celkom istý, či viem poradiť.

    Otvorili ste viacero problémov naraz, toto by bolo asi skôr na dlhšiu diskusiu. Určite by som odporúčal porozprávať sa s psychológom, môže pomôcť rozmotať nejedno klbko problémov.

  120. Aj ja mám dosť problém so sebavedomím, vôbec si neverím. Myslím si o sebe, že som škaredá a sprostá. Mám pocit, že si nedokážem nájsť žiadnych kamarátov a občas aj, že ma nikto nemá rád. No nie som tichá ani uzavretá, snažím sa s ľuďmi komunikovať, no neskôr začnem mať pocit, že ma jednoducho prestali mať radi. Občas som z toho poriadne zúfalá. Stále sa pýtam, či robím niečo ja zle, niečím čo poviem alebo urobím alebo či som len domýšľavá. Ja už naozaj neviem čo mám robiť.

  121. Z toho čo píšete sa naozaj nedá nič poradiť. Vidíte sa v dosť zlom svetle a ak s tým neviete prestať, najlepšie bude poradiť sa s niekým, kto môže trocha viac posúdiť. Optimálne asi psychológ.

  122. Dobry den,potrebujem radu.Ako dieta som prezivala doma velke zlo,otec bil mamu.Mna nie,ale napriek tomu to na mojom sebavedomi zanechalo poriadne stopy aj dnes mam 24rokov od 16 rokov sa staram sama o seba ked sa nam rozbila rodina,rozvod otec nas pripravil o domov,mama odisla 2roky som o nej nic nevedela potom sa ukazala a otec sa mi neskor obesil.Surodencov mam super.K meritu veci trapim sa koli mojmu chovaniu a naozaj neviem ci som sebavedoma alebo nie,s priatelom mavam neustale vymeny nazorov vraj sa beriem vazne,ze si domyslam a som vybusna,pre nepodstatne veci.Nie raz mi povedal ze som hlupa,a viem ze nemam prestudovane knihy ani som nepresla pol zeme ako on to priznam aj on to vie,a vie aj cim som presla ale napriek tomu ma zhadzuje,nenechama ma dorozpravat potom som smutna,uzavriem sa a casto urazim,aj na to ma pomenuval vraj sa beriem prilis vazne.Potrebujem pomoc lebo napriek svojej minulosti sa naozaj nad ludmi povyssujem,casto sa hadam ublizujem a domyslam si co sa este nestalo,a najviac to chovanie pocitujem potom opat na sebe.Viete mi povedat co sa vlastne somnou deje,preco stale bojujem a ublizujem ludom ktory ma maju radi,nekoniec placem a nenavidim sa pre svoje reakcie….je to tazke.vdaka za odpoved pekny den

  123. Nada v detstve ste si prežili veľa zlého a to môže poznačiť človeka na celý život. S tým už nepohnete. Čo sa týka problému s partnerom, tak tam sa nedá na základe takéhoto popisu vlastne nič povedať. Je možné, že vám to spolu nejde, možno je chyba na vašej strane, možno na jeho. Ak je pravda že sa nad ľudí povyšujete, že sa často urazíte a beriete sa vážne, tak to sú vlastnosti, ktoré môžu byť problém. Na druhej strane ak sama máte náhľad, že sa tak správate, tak to je dobrý znak, pretože možno s tým neskôr môžete niečo spraviť. Odporúčam poradiť sa s psychológom. Niekedy už to, že vás niekto poriadne “vyspovedá” môže stačiť na to, že si utrasiete veci a ujasní sa vám, čo sa vlastne deje.

Napíšte komentár

Tento web píše a prevádzkuje © Miro Veselý.

Ilustračné fotografie pixmac.sk a dreamstime.com a archív autora.