Šťastie

Poďme sa teraz chvíľu hrať so slovom šťastie. Označujeme ním cieľový pocit, po akom všetci túžime, ale aj náhodu, ktorá môže tento pocit navodiť. No a viete, čo je na tom najhoršie? Že stav šťastia nie je trvale udržateľný.

Pocit šťastia, emócie a pohoda

Je veľmi príjemné, ak sa cítime šťastní. Ak si rýchlo preskenujete svoju minulosť, asi si spomeniete na veľa situácií, kedy ste boli šťastní. Dokonca je možné, že si až neskôr uvedomíme, že v určitej chvíli sme vlastne boli šťastní.

Spomínam si na dovolenku, kedy sme s polovičkou v najlepšej nálade zdolali dosť vysoký kopec a popíjali mlieko a zajedali ho rožkami. Odhliadnuc od freudovskej symboliky v reálnej situácii to bolo celé "len" príjemné a namáhavé. Nič mimoriadne. No endorfíny a spomienky časom z takejto chvíle urobili moment, na ktorý si viem spomenúť ako na pocit šťastia.

Ak by sme šli hlbšie do minulosti, tam už z pamäti vypadne veľa nepríjemných spomienok a to už sme schopní povedať, že sme mali "šťastné celé detstvo". Takže pozerajme sa na to skôr krátkodobo.

Pocit šťastia je pomerne intenzívna emócia. Netreba rozlišovať, aký presný názov jej dáme:

  • radosť
  • zábava
  • smiech
  • láska
  • orgazmus
  • špička dobrej nálady

V takých stavoch sú naše emócie na maxime príjemna. Často si ani nespomenieme, že by sme v takom stave "poodstúpili" a povedali si v duchu "do kelu veď práve teraz som šťastný". Ak by sme toho ale boli schopní, určite by sme čoskoro zosmutneli. On ten pocit šťastia dlho nevydrží.

To je zákonitý stav. Pocity sú spoluvytvárané nielen dianím okolo nás, ale aj chémiou v mozgu. Na stav radosti je potrebné "míňať" určité neurotransmitery, známe aj ako endorfíny. Telo ich vie vyrobiť, ale aj minúť. A tak sa na dobrej komédii vieme intenzívne baviť tak hodinku, ale už nie dve. Nie intenzívne. Keby vám pustili sériu najlepších vtipov, po hodine a pol sa väčšina z nás začne nudiť. Vtipy vás omrzia a prestanú vám byť smiešne – novo prichádzajúci návštevník by sa na nich ale bavil.

Stav omrzenosti nie je pocit šťastia.

Viem, teraz ma môžu filozofi právom napadnúť. Vari nie je šťastný človek, ktorý je zdravý a jeho jediným problémom je, že je už unavený z počúvania vtipov? Je to človek, ktorý má naozaj šťastie že žije v bezpečí, bez hladu a v zdraví. Ale ak sa nudí, tak by rád robil niečo iné. Aj takto sa dá na pocit šťastia pozerať.

Platí úmera: čím intenzívnejšia radosť, tým kratšie trvá

Ak teda máme hľadať cestu k príjemnému pocitu zo života, musíme na tom pracovať.

  • Púšťajte k sebe podnety, ktoré sú príjemné, zaujímavé, motivujúce.
  • Budujte vzťahy a znalosti, aby ste si do budúcnosti pripravili pôdu pre čo najlepší pocit.
  • Myslite na zdravie, ktoré je dobré chrániť vhodnou stravou a životosprávou.

Ak si nepovolíte myslieť na problémy a negatíva, môže to zmeniť vašu náladu na mierne plusovú. V takom stave sa dá dosť dlho fungovať. Dá sa z toho spraviť zvyk.

Šťastie je náhoda, ktorá býva vrtkavá a nemusí vždy pomôcť

Teraz sa pozrime na zúbky pojmu šťastie. Nie teda pocitu šťastia, ale faktu šťastia.

  • Šťastie je, ak váš los vyhrá milión
  • Šťastie je, ak sa vám pri havárii nič nestane aj keď to vyzeralo, že bude zle
  • Šťastie je, ak ma v škole nebudú skúšať v deň, keď som sa na to nepripravil

Základom teda je, že sa stane nejaká náhoda, ktorej sme možno pomohli (kúpili si lós) alebo nepomohli (pri skúške). Zároveň výsledok tejto náhody vyhodnotíme tak, že nás to poteší.

Mnohí so šťastím často počítajú. Žiaľ, keďže ide o náhodný proces, nedá sa predvídať. Ak je v triede 30 žiakov a skúšať budú len troch, je veľká šanca že nepripravený bude mať "šťastie" a neodhalí sa jeho nepripravenosť. Je však otázne, či to aj je šťastie. Ak ho pár takýchto "šťastných" náhod naučí, že vzdelanie sa dá získať aj bez učenia sa a tak trochu podvodom, neskôr sa mu to v živote môže vypomstiť.

Cieľom snaženia je vo výsledku mať príjemný pocit

Úspech sa spravidla viaže s pocitom radosti, nadšenia, alebo aj šťastia. Samozrejme, záleží to na cieľoch. Ale ak v osobnom aj pracovnom živote máte jasno, tak celá stratégia by mala smerovať k tomu, aby ste v živote mali čo najviac príjemných chvíľ.

Pokiaľ nie ste vo vleku konzumnej doby tak zistíte, že ku spokojnosti toho materiálne zas až tak veľa netreba. Tu by článok mohlo s úsmevom skončiť. Žiaľ, tento stav platí len so šťastím. Pri troche smoly sa pritrafí raz nejaká zdravotná komplikácia, inokedy úraz. Alebo sa rodič stane imobilný a odrazu treba všelikam pumopvať peniaze o akých sa vám ani nesnívalo.

Je teda výhodné ak vaša životná (s)potreba nie je priveľká, pretože vám to rozviaže ruky. No ak sa podarí zhromaždiť nejaký ten kapitál, tak neskôr sa môže hodiť.

Šťastie možno často zažívate vo flow

Je veľa oblastí, najmä v práci a pri koníčkoch, kedy úspech prinesie svoje ovocie ešte skôr, ako sú veci hotové. Niečo podobné hovoria aj rôzne východné múdra hovoriace o tom, že cesta, nie jej koniec nás má naplniť. To je pravda. V modernej terminológii sa to volá flow, po slovensky ako dosť nešťastné tok, alebo prúd – oba, žiaľ, viacvýznamové. Ja by som to asi preložil ako splav, čo ale zas má dva významy. Ale pojem "robiť niečo splavne" mi príde lepšie povedané, ako "robiť v toku", alebo "v prúde".

Ide o stav, kedy niečo robím (píšem, navrhujem dizajn, hrám na nástroj, som na športovej prechádzke, šoférovanie) a dostanem sa do stavu, kedy veci akoby išli samé. Vtedy sa dosahuje najlepší výkon a práca je nám veľmi príjemná.

Pri pohľade na človeka vo flow vidíte len niekoho, kto pokojne, presne a cieľavedome robí čo treba a vy sa možno čudujete, ako to všetko "tak vie". Súvisí to s tým, že do flow sa dostanete až po rokoch praxe. Potom je mozog schopný prepnúť sa do režimu, kedy splavne (= flow) robí všetko čo treba. Už sa nemusí sústreďovať na technické otázky, ale rieši podstatu.

Aj proces tvorby, alebo priebeh nejakej činnosti vám potom prináša uspokojenie, aj keď vlastne neviete, či výsledok bude, alebo nebude úspešný.

Ak máte v práci občas zážitok splavnej práce, osobne by som ho pripísal do bilancie chvíľ v živote, kedy sme šťastní.

Komentáre k článku: Šťastie

  1. java 4. septembra 2014

    ahoj,bola som stasna,mala som skoro vsetko no tuzila som po laske muza,aby ma drzal za ruku,aby ked pridem z prace mal kto so mnou porozpravat ist na prechadzku atd.nasla som je zlaty,vesely,sme uz svoji aj na papieri,ale ma to jednu chybu byvame v Nemecku(on je Nemec)a ja som daleko od svojej rodiny,vnucat,dcer,rodicov,stale myslim iba na rodinu,zahradu u rodicov,atd.teraz mam lasku a stratila som rodinu ,zazemie,okolie na ktore som bola zvyknuta,je mi tazko,manzel ma utesuje ako sa da,no nedari s mi tu zvyknut si,mam z toho psychosomaticke problemy,nie som tu stastna,chyba mi rodina,ine riesenie ako odchod nevidim,ako mam manzelovi povedat,ze uz dalej nevladzem,,,

  2. Miro Veselý 4. septembra 2014

    java z toho čo píšete ťažko zostaviť nejakú radu.

  3. juraj 8. apríla 2015

    Zdravim,neviem ci tento komentar,bude priamo k veci,ale skusim nieco napisat.Mam 46 rokov,vodic kamiona,no momentalne som na pn po uraze chrbtice.Neviem vlastne ani ako to napisat,no ked som robil tuto pracu,v ktorej zatial este aj som,,len momentalne na pn,,vraviel som si ze to nenei zivot,zit ako pes v bude,ze aj ked clovek ma z toho nieco viac peniazkov ako inde ,nestoji to za atd.Potom sa mi stal pri oprave domu,dost vazny uraz,a je otazne ci budem moct dalej soferovat.Odrazu ako keby som si uvedomoval,ze aj ked to bola praca,ktora ma az tak nenaplnanala,v ktorej som bol vystresovany,napaty atd,ako keby mi chybala.Teraz ked ,,chvalabohu chodim ,,po roznych doktoroch,cviceniach a snazim sa dako dat dokopy,akoby som zistoval,ze som si asi malo vazil toho,co som mal.Alebo mozno neviem v zivote zistit co by som mal,aku pracu v zivote robit.Vomil,ze v zivote mozu by ted vieme ako je to dnes,kazdy sa snazime dako prezit.,ako keby som si uvedNo teraz ked mam dakedy zle chvilky a prepadam do zlych nalad

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: