Šťastie verzus depresia

Dnes je šťastie doslova témou dňa. Môžete si kúpiť knihy, či prednášky o šťastí, môžete ísť na seminár kde vám sľúbia, že vás naučia… Určite však myslite na to, že šťastie je pocit. Nie je to stav, ktorý sa dá len tak ľahko vyvolať. Len pre istotu: šťastím v tomto texte rozumiem pocit, stav mysle. Nie šťastenu, kedy na zemi nájdete dvojeurovku.

Na úvod zlá správa o šťastí

Štastie nemôže trvať dlho. Tento pocit je totiž vytváraný chemickými látkami v mozgu. Sú to endorfíny, ktoré spôsobia našu povznesenú náladu. Lenže tak ako každý zdroj, časom sa minú a naša nálada pohasne. Ostatne skúste si pustiť niekoľko smiešnych filmov za sebou. Na prvom sa výborne pobavíte, ostatné už budete vnímať skôr rozpačito.

Podobne to je aj s pocitom šťastia. Chvíľu si ho užívate a potom bude slabnúť. Dokonca sa dá povedať, že čím výraznejší pocit šťastia a radosti prežijete, tým kratšie bude mať trvanie.

Pocit šťastia v čase vždy slabne. Naše telo má tendenciu postupne náladu zosunúť niekam pod neutrál. Ak sa teda aktívne nepokúsite niečo zmeniť, zvyčajne budete normálne trocha pod dobrou náladou, skôr niekde v rozmrzenej, nie optimistickej nálade. Ak s tým nič nespravíte, čoskoro začnete pociťovať ľahkú depresiu. Ak o tomto prirodzenom správaní sa nášho tela a psychiky viete, môžete s tým niečo spraviť. Čo?

• Nájdite si koníček. Inými slovami nájdite si čas na to, aby ste robili niečo, čo vás baví. Tak sa dá radosť a pocit šťastia vyrobiť pomerne rýchlo.
• Upriamujte svoju myseľ na pozitívne veci. Naša nálada sa vytvára z emócií. Ak nejaké emócie pociťujete často, ovplyvní vás to. Sledujete politické diskusie? Rýchlo zistíte, že ste akosi trvale prednasratí. Takže je lepšie filtrovať informácie a pozornosť dajte len tým, ktoré pre vás majú reálny význam.

Ani tieto dve taktiky nemusia stačiť, aby ste začali pociťovať šťastie.

Depresia o ktorej možno ani neviete

Dnešná doba prináša priveľa podnetov. Stres, trvalý útok na našu pozornosť zo strany reklamných agentúr, k tomu internet, známi… To všetko vás môže začať vyčerpávať. K tomu napätie v práci a možno v rodine, zlá strava, nedostatok pohybu. Výsledkom môže byť, že z vyčerpania začne vaše telo fungovať v krízovom režime. Môže sa začať objavovať aj depresia. Tú si často človek ani nevšimne.

Ak sa vám zdá, že v poslednom čase ste neboli vôbec šťastní, spozornejte. Možno vám v šťastí bráni začínajúca depresia. Pozrite si nasledujúce otázky. Odpovedzte si na ne v duchu áno, alebo nie.

• Ak je odpoveď na otázku „možno áno“ áno, zapíšte si bod.
• Ak máte pocit, že odpoveď by mala znieť „áno, veľmi“, zapíšte si aj dva body.

Nemusíte to zapisovať presne, ide skôr o to, že čím viac a čím „silnejšie“ áno poviete, tým viac je možné, že trpíte depresiou. (Viem,je kopa iných možných porúch, ale depresívne ladenie je dnes pomerne časté.)

1. Cítite sa stále unavení?
2. Ste často bez nálady? Cítite sa byť „na dne“?
3. Zmenil sa váš vzťah k jedlu? (Máte chuť jesť viac, alebo vám jedlo nechutí.)
4. Máte problémy so spánkom? (Ťažké zaspávanie, alebo nadmerná spavosť.)
5. Pociťujete nižší záujem o obvyklé veci, ktoré vás predtým zaujímali?
6. Akosi málo sa už tešíte z vecí / udalostí, ktoré vás predtým tešili? (Napríklad koníčky, knihy, sex…)
7. Máte nízke sebavedomie? (Nestojím za veľa…)
8. Máte pocity viny? (Robím niečo čo by som nemal…)
9. Ste akosi menej tvoriví, ako predtým?
10. Máte pocit beznádeje, alebo zúfalstva?
11. Častejšie uvažujete o zlých vyhliadkách do budúcnosti?
12. Ste stále menej v kontakte s inými ľuďmi?
13. Neviete sa už poriadne sústrediť na to, čo by ste chceli robiť?
14. Zmenila sa vaša „rýchlosť“? (Ste akýsi pomalší, alebo naopak nepokojní a už si to všimli aj vaši blízky.)
15. Už ste sa niekedy zaoberali myšlienkou, že by to celé bolo možno najlepšie ukončiť?

Pokiaľ ste odpovedali áno asi tak 7 krát, je možné, že vám v prežívaní pocitu šťastia bráni aj mierna depresia. Pokiaľ máte viac ako 15 bodov (teda na viaceré otázky ste odpovedali aj za dva body), asi by stálo za úvahu sa o veci poradiť s lekárom, alebo psychológom.

Dnes totiž žijeme vyčerpávajúci životný štýl – hlavne ak to nejaký čas dovolíte. Ľudské telo na dlhodobú psychickú záťaž nejako zareaguje.

• Niekto môže začať byť častejšie chorý (problém s imunitou)
• Niekto zareaguje rozvojom depresie (útlm, zmeravenie)
• Niekto začne piť alkohol (únik)
• Niekto začne byť agresívny (útok)
• Veľmi často dnes počúvame aj o chronickom únavovom syndróme, alebo sa stretávame s pojmom
• Vyhorenie.

Táto krátka odbočka do sveta depresie tu práve končí. Ak s tým máte nejaké problémy, riešte to s lekárom. Čím skôr, tým lepšie. Prečo? Pretože liečba depresie zvyčajne trvá asi tak dlho, ako trvala depresia. Takže nie je dobrý nápad rok či dva to odkladať.

Šťastie je teda určované chemicky

Je jasné, že na prvý pohľad to vyzerá ako nezmysel, poviete si možno. Veď ak sa mi stane niečo dobré, budem šťastný. A ke ďniečo zlé, tak budem smutný. Tak aká chémia? To áno, ale nefunguje to takto priamo. Mozog funguje ako elektro-chemický počítač. Informácie sa doň dostávajú ako elektrické impulzy. Tie sa prenášajú za pomoci rôznych chemikálií a neurotransmiterov.

Ak zbadáte ohrozenie, informácia sa cez oči dostane do mozgu a ten ak ju vyhodnotí ako riziko, okamžite vylúči rôzne chemické látky. Odteraz sa naša nálada, pozornosť a činnosť riadi chemicky. Stuhneme a vyhodnocujeme či máme bojovať, alebo utekať preč.

Rovnako, ale menej nápadne to funguje aj v situácii kedy sme v pohode. Aj vtedy sa v mozgu stále niečo deje. Ak mozog vyhodnotí priaznivú situáciu, môže vyplaviť látky, ktoré spôsobia, že sa odrazu cítime šťastní. Alebo… Alebo mozog nevylúči tieto látky a žiadna radosť sa nekoná. Možno ste už tiež zažili ten pocit, kedy ste čakali že niečo veľké sa stane a – nič.

Pocity šťastia teda niekedy nevieme prežívať. Nie preto, že by sme boli nešťastní ale preto, že z nejakých príčin to telo nedokáže zariadiť. Ako príklad si ešte môžeme prizvať alkohol.

O alkohole sa hovorí, že pohárik spôsobí že sa všetci hneď začnú usmievať. Je pravda, že jednorazové použitie alkoholu v malom množstve môže rozhýbať náladu. Lenže práve tu je kameň úrazu. Alkohol vo väčšom množstve spôsobuje útlm. Inými slovami opak toho, čo sme pôvodne chceli.

Najmä tí, čo pijú pivo sú po tejto stránke dosť ohrození. Zabudnite na tie falošné reklamy, kde partia mladých a zdravých ľudí štrngá krígľami a skvelo sa baví. To je falošné pozlátko. Nahliadnite do krčmy a hneď uvidíte, že len málokto sa tam veľmi usmieva. Skôr uvidíte tupé výrazy, spomalené myslenie a pohyby, táranie až bľabotanie. Pivo totiž má na psychiku depresogénny vplyv. Vypite ich zopár denne po nejakú dobu a môžete si vytvoriť aj vážne problémy.

Šťastie a hédonizmus

Ďalšia vec, ktorá sa týka šťastia je snaha o opakovanie. Viac a ešte viac. Ak sa nám niečo páči, chceme to znova. A to môže byť problém.

• Ak sa vám zapáči účinok energetického nápoja, nedá sa vypiť ich niekoľko pre rovnaký, len silnejší pocit.
• Ak sa vám páči príjemný pocit po prvom poháriku, nedá sa vypiť ďalších 5 pohárikov aby ten pocit bol silnejší.

Na naše šťastie, alebo teda presnejšie systém odmeny v mozgu totiž pôsobí aj dávka. Ak sa niečo opakuje, nebudete to po čase vnímať ako skvelú vec. Skôr ako samozrejmosť. Ako ale „zosilniť“ samozrejmosť tak, aby pre nás bola výraznejšia?

Tak sa dostávame k nepríjemnému záveru. Pocit šťastia sa nedá stále zosilňovať. Nedá sa ho ani veľmi predĺžiť. Ako teda spraviť, aby ste šťastie zas vnímali tak, ako predtým?

Nepridávajte. Uberajte!

Paradoxne cesta vedie k uberaniu podnetov. Máte pocit, že ste vo svojom luxusnom byte a s príjemnou rodinou nedostatočne šťastní? Choďte spraviť niečo namáhavé a nepohodlné. Trebárs polejte záhradu, alebo umyte auto. Alebo choďte na poriadny tréning. Keď sa vrátite, námaha a následná úľava vám zas umožnia prežiť príjemné pocity.

Pocit šťastia totiž je len pocit. Nie faktický stav.

• Asi si viete predstaviť, že aj veľmi chudobný občan môže byť veľmi šťastný ak si nájde partnerku, s ktorou mu je dobre.
• A viete si asi predstaviť aj milionára, ktorý má síce všetko čo len chcel, ale pritom sa cíti smutný, prázdny a osamelý.

Tým nechcem povedať, že je lepšie byť žobrákom, alebo že peniaze sú zlé. Len chcem upozorniť, že

1. Čo ako šťastie označíte si určujete vy sami.
2. Či pocit šťastia prežijete je dané aj chemicky.

Ak šťastie prežiť neviete, naordinujte si poriadnu dávku námahy.

Ono je totiž akosi prirodzené vnímať šťastie aj s ohľadom na evolúciu. Šťastie je odmena. A odmena len tak za nič nedáva zmysel. Telo sa v tomto vlastne správa celkom logicky. Nemôžete sa len odmeňovať donekonečna. Občas musíte vykonať námahu a spraviť niečo. Potom si zas zaslúžite odmenu.

Ostatne len si to skúste. Predstavte si, že celé popoludnie až do večera môžete polihovať pred televízorom a jesť. Máte to? A teraz si predstavte, že by ste mali tú smolu a žili pred pár desiatkami tisíc rokov. Nie, televízia ešte nebola. Ani polihovanie. Bol boj o prežitie, hľadanie potravy, unikanie pred dravcami, zimou. Vtedy človek prežil deň a bol rád len chvíľami, keď sa niečo podarilo.

Dnes máme pohodlie, istotu, záruky. Teoreticky by človek mal byť absolútne šťastný ako taká blcha. Nič nemusí robiť, o nič sa starať, je v bezpečí. Zábavu mu doručia až pred nos, jedla je prebytok, teplo, voda, všetko zaistené. A ak ste si to skúsili tak viete, že po pár takých hodinách ste totálne znudení, mrzutí, nespokojní. Kde je to šťastie, ktoré by ste mali logicky zažívať? Nikde. Chýba námaha.

Chýba rovnica má dať – dal

Ak chcete dostať, musíte dať. Dajte námahu. Niečo vytvorte. Niečo sa naučte. Niečo zariaďte. Potom môže prísť pocit šťastia.

Dokonca niekedy môže pocit šťastia prísť aj POČAS práce. To je známy pojem flow (prekladá sa to ako tok) kedy robíte niečo v čom sa vyznáte a baví vás to. Odrazu čas ide inak, vy sa cítite spokojní a váš mozog sa prepne na plnú tvorivosť. A áno, flow je tiež chvíľa, ktorú asi viete neskôr možno s prekvapením vyhodnotiť: áno, bol som šťastný.

 

• Komentáre k článku (0)