3 druhy reakcie na stres

Jedným z dôvodov prečo vzniká prokrastinácia je stres. V tomto článku sa pozrieme na to, ako človek reaguje na stres a prečo to často vedie ku prokrastinácii. Viem, môžete teraz povedať, že sú ľudia, ktorí v strese podávajú tie najlepšie výkony. Je to pravda. Ak k takým šťastlivcom patríte, potom vás stres pudí priamo ku akcii. Obávam sa však, že značná časť ľudí na stres reaguje inak.

Za milióny rokov sa človek vyvinul do dnešnej podoby. Ako je možné, že sme prežili? Vďaka tomu, že máme dobre nastavený systém, ako reagujeme na ohrozenie. Akékoľvek ohrozenie nastane, vyvolá to reťasec správania, ktorý sa dá popísať takto: stop, riziko! Vyhodnotiť, zariadiť sa podľa výsledku. Potom nasleduje útek, alebo útok. Poviete si možno: všeobecne známe. Ako to súvisí s prokrastináciou?

Stres nás odpudzuje

Je prirodzené že na ohrozenie reagujeme tak, že sa mu chceme vyhnúť. Aj pracovná úloha, životný sen, či veľký cieľ v nás môžu vyvolať pocity stresu. Najmä ak ide o rozsiahlejšiu úlohu. Môže v nás vyvolávať obavy a následne stresovú reakciu.

  1. Ustrnutie. Prvá reakcia na ohrozenie niekedy trvá len zlomok sekundy. Akonáhle zmysly vyhodnotia ohrozenie, prvá reakcia je prerušiť všetko, čo robíme a znehybnieť. Má to logiku. V minulosti mohlo byť ohrozením aj to, že v blízkosti bol predátor. Znehybnenie mohlo spôsobiť, že si nás nevšimol. Neraz je nenápadnosť oveľa bezpečnejšia, ako nápadný útek, či útok.
  2. Útek. Ak v momente ustrnutia mozog odhadne, že bezpečnejší bude útek, telo zmobilizuje sily a fyzicky utečie. Možno niekto to považuje za zbabelé, ale účelom nie je robiť dojem. Cieľom je zrušiť ohrozenie s využitím minima energie.
  3. Útok. Ak sa ukáže, že útek nie je možný, nasleduje útok.

Tieto reakcie na stres sa inak prejavia v lese, ak stretneme medveďa a inak v kancelárii ak máme začať tvoriť nový projekt.

Stresové reakcie a prokrastinácia

Prokrastinácia v tomto svetle môže vyznieť ako celkom prirodzená reakcia na pocity neistoty, strach z veľkej úlohy. Prípadne ak máte priveľa cieľov, tak aj to je vlastne stresujúce, pretože neviete, čím začať.

  • Ustrnutie. Zmeravenie, alebo nečinnosť môže byť prvou reakciou. Namiesto toho, aby sme konali len sedíme a nevieme kde začať. Aj by sme chceli, ale čas ide. Aj takto môže prokrastinácia začínať. Z celkom prirodzenej reakcie.
  • Útek. Je jasné, že asi nebudete sedieť celý deň pri stole zmeravení od neistoty, kde začať. Asi rýchlo sa dostanete k únikovej stratégii. Únik zo stresujúcej siutuácie môže mať rôzne formy. Čítanie e-mailov, upratovanie, telefonovanie… Čokoľvek, čo vás myšlienkovo odpúta od projektu, ktorý máte pred sebou. Najlepšie tak, aby ste si ani neuvedomili, že je to únik, alebo prokrastinácia.
  • Útok. Až keď sa veci nemôžete vyhnúť únikom, nasleduje útok. Útok môže znamenať to, že nakoniec začnete pracovať. No môže znamenať aj to, že zaútočíte na podstatu veci a spochybníte svoj cieľ. Poviete si, že to nezvládnete.

Ak poznáme naše reakcie na stres, môžeme lepšie porozumieť tomu, prečo je prokrastinácia tak častým javom a prečo sa nám zdá že sme bezmocní. Jednoducho telo má „vstavané“ postupy ako sa brániť pred stresom. Ak nedávate pozor, spustí sa kaskáda obranných mechanizmov.

Spôsobte, aby vás cieľ nestresoval, ale lákal

Ľahko sa napíše, ťažšie vykoná. Skúmajte, čo pociťujete ak myslíte na rôzne úlohy, ktoré pred vami stoja. Chcete napísať knihu, alebo naučiť sa cudzí jazyk? A odkladáte to? Možno v tých výzvach cítite ohrozenie.

  • Možno si neveríte.
  • Možno nemáte plán čím začať.
  • Možno sa vám úloha zdá priveľká.
  • Možno vás „len“ zožiera neistota.

Nech je to čokoľvek, môže vás tento pocit trvale privádzať ku niektorej únikovej stratégii. Potom by bolo dosť syzifovské pokúšať sa zakaždým prekonávať rovnaké múry obrany. Skúste sa zaoberať tým, ako by ste svoj cieľ preklasifikovali na niečo príjemnejšie a menšie.

  • Hľadajte motiváciu pre ktorú by ste chceli dosiahnuť výsledky. Čím viac budete chcieť mať prácu hotovú, tým viac motivácie vám to môže dodávať na to, aby ste s tým začali.
  • Rozdeľte projekt na čo najmenšie kúsky a ako úlohu si dajte len splnenie jedného malého dielika. Ak vám splnenie malých úloh pripadne smiešne ľahké, tak ste vyhrali.
  • Precíťte, či daný cieľ naozaj chcete. Niekedy si dáme za cieľ dosiahnuť niečo, čo by bolo fajn. No nie veľmi nám na tom aj záleží. Také úlohy pred sebou tlačíme. Aj keď málo, môžu nás zaťažovať. Rozhodnite sa, ktoré projekty nebudete viac podporovať a pustite ich z hlavy.

Prokrastinácia teda môže vznikať ako fyziologická reakcia na ohrozenie, neistotu, strach, stres. Ak vo vás vaše ciele vzbudzujú takéto pocity, hľadajte spôsob, ako zmeníte svoj vzťah k týmto cieľom.

Komentáre k článku: 3 druhy reakcie na stres

  1. Alena 19. februára 2015

    Dobrý článok.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: