Máte málo času? Zmeňte to

Ach tak rád by som chodil do posilňovne. Bolo by fantastické, keby bol na to čas. Lenže nemôžem. To je typický príklad výhovoriek, pre ktoré sa nevieme dostať k veciam, ktoré by nás posunuli smerom ku úspechu. Je to však naozaj čas, ktorý je na vine? Mnohí sa pýtajú, kde vziať viac času. No žiaden čas navyše, ani nový čas nedostanete. Času máme všetci rovnako. Musíte sa s ním naučiť hospodáriť.

Dnešná doba nás zavaľuje veľkým množstvom a objemom informácii a možností. Moderné technológie nás obklopujú zo všetkých strán. Ak by ste sa napríklad chceli začítať do knihy v tichu domácnosti, zazvoní vám mobilný telefón, cez ktorý sa kamarát pýta, čo je nové. Ešte nestihnete dotelefonovať a zazvoní stabilný telefón, po ktorom vám volá matka a pýta sa, čo robíte cez víkend, či má uvariť kapustnicu alebo segedínsky guláš. Ledva dohovoríte, z rádia sa ozve reklama na nejakú službu. Túto reklamu doslova nenávidíte. Vždy vás naštve. Ale napriek tomu nechávate pustené rádio, ani neviete prečo. Chcete sa teda začítať do knihy avšak v tej chvíli vám príde SMS s pozvánkou. A takýmto spôsobom je človek schopný zabiť aj niekoľko hodín nerobením ničoho – len reagovaním na situácie a okolnosti okolo vás.

Presne v tejto schéme sa pohybujú neúspešní ľudia. Majú pocit, že minú všetok čas a nijaký iný, či nový čas už akosi nemajú. Veľkú časť času strávia tým, že reagujú na udalosti okolo nich. Slovo reagujú je v tomto prípade veľmi dôležité. Keby sme ho chceli povedať cudzím slovom je to reaktívna aktivita.

Neúspešný človek je vo víre udalostí a reaguje na tieto stavy. Príde do práce a zistí, že v počítači ho čaká 36 mailov. Začne ich teda (úspešne) riešiť jeden po druhom, pretože ich asi treba riešiť a vlastne sú to aj tak len maličkosti na pár minútiek. Medzitým príde niekoľko telefonátov, navštívi ho niekoľko ľudí a každý niečo chce. Len na minútku. Tento človek je schopný celú pracovnú dobu len reagovať na rôzne situácie a veci a ku vlastnej práci, ktorou sa živí sa možno ten deň ani nedostane. O to dlhšie možno bude musieť zostať na pracovisku. Alebo ten deň nesplní ciele, ktoré si predsavzal. Ak teda nejaké mal…

Žiaľ potom čo odíde z pracoviska, tento kolotoč vôbec nekončí. Čas nám berú podnety a okolnosti zo všetkých strán. Naša pozornosť je stále bombardovaná podnetmi, nápadmi, názormi a žiadosťami druhých ľudí, ktoré však pre nás spravidla nie sú dôležité.

Ak nie ste úspešní, veľmi pravdepodobne nemáte pod kontrolou práve túto zložku svojho života.

Všetci od vás niečo chcú a vy na to reagujete. Vaše reagovanie pohltí väčšinu vášho voľného času a potom vám nezostane čas na veci, ktoré považujete za dôležité.

Opakom reaktivity je takzvaná proaktivita. Proaktivita znamená, že človek začne robiť veci aktívne. Nie preto, že už musí, ale preto, že sú dôležité.

Povedzme si to na príklade. Rozhodnete sa napríklad, že by vám pomohlo ak by ste sa naučili cudzí jazyk. Avšak v kolotoči bežného života si nedokážete nájsť týždenne niekoľko hodín na lekcie angličtiny. Ste v pasci reaktívneho spôsobu života. Nenachádzate si čas na dôležité veci, pretože vás zavalili veci súrne. Ak chcete byť proaktívny, musíte nájsť spôsob ako si vyčleníte čas na tiet činnosti, ktoré nie sú súrne, ale sú pre vás prospešné. Napríklad na angličtinu. Proaktivita znamená, že teraz začnete robiť činnosť, ktorú nemusíte začať robiť teraz.

Ak chcete byť úspešní tak musíte začať konať proaktívne, ináč neuspejete. Znamená to urobiť si analýzu vlastného života. To vôbec nie je jednoduché, ale aspoň sa o to pokúste. Skúste si sformulovať koľko času venujete ktorej činnosti a na iný papier si napíšte, čo by ste chceli v živote dosiahnuť. Skúste ten papier rozdeliť na niekoľko častí a napíšte si výsledky pre každú oblasť svojho života osobitne. Aké chcete dosiahnuť výsledky v pracovnom živote, aké v rodinnom, aké v zdravotnom a aké v osobnom? Tu je dôležité hľadať kategórie, na ktorých vám naozaj záleží. Povedzme to na príklade.

Príklad. Mal som bolesti chrbtice a potreboval som začať cvičiť. Smrteľne sa mi nechcelo. Avšak môj tréner mi vysvetlil, že ak cvičiť nebudem, bolesti chrbtice sa budú zhoršovať stále viac. Moja lekárka už neskúšala ani len o tom cvičení hovoriť, pretože ma pozná a vedela, že je to strata času. Preto mi povedala, že bolesti chrbtice už budem mať pravdepodobne navždy. Preto som sa rozhodol, že to cvičenie aspoň skúsim. Nie je jednoduché nájsť si čas. A toto znamenalo trikrát do týždňa nájsť vždy asi tri hodiny času, ktoré miniem tým kým sa vychystám do posilňovne, kým si odcvičím svoj tréning a kým sa z nej vrátim. To je zhruba 9-12 hodín týždenne navyše, ktoré musím odkrojiť z činností, ktoré som robil predtým. V tom čase mi mnoho ľudí denne písalo a žiadalo e-mailom o rôzne drobné službičky a rady. Vyznám sa vo fotení, v počítačoch, v chudnutí… Bol som známy tým, že som každému rád poradil. Veľmi často títo ľudia ani len nepoďakovali za rady. Preto som sa rozhodol, že skôr, než budem riešiť problémy ostatných, musím najprv riešiť svoj problém. A tak som prestal odpovedať na rôzne anonymné e-maily a diskusie na internete. Vzniklo tak dostatočné množstvo času. Dali sme si s trénerom presný termín kedy začne cvičenie a kedy skončí a tento termín sme sa rozhodli dodržiavať striktne bez ohľadu na okolnosti. Bolo to spočiatku ťažké, ale po niekoľkých týždňoch som zistil, že sa to stáva zvykom.

Niektorí autori hovoria, že ak nejaká činnosť opakuje asi mesiac, stane sa návykom. Niečo na tomto výroku asi bude. Ak predtým som mal čas rozdelený na pracovný a rodinný, teraz som si vyčlenil v svojom časovom harmonograme niekoľko hodín na cvičenie a tieto hodiny som do programu týždňa jednoducho zaradil ako prvé. Ak sa niekto so mnou chcel stretnúť, mal smolu, pokiaľ to malo byť v pondelok, v stredu, alebo v piatok od piatej. Vtedy totiž začína tréning. Je mi ľúto, ale žiadne stretnutie sa v tomto termíne konať nemôže. Bolo mi to zvláštne, nebol som zvyknutý odmietať ľudí, ale zistil som, že to zrazu ide.

Presne takýmto spôsobom sa dá ukázať, ako môžete dosiahnuť úspech aj v prípade, že vaše pracovné alebo osobné dni sú doslova nabité programom. To čo považujete za dôležité v jednotlivých oblastiach svojho života, dajte na svoj program ako priority číslo jedna, ktorým sa bude prispôsobovať všetko ostatné.

Vo veľkej väčšine prípadov totiž reagujeme na okolnosti a tie sú dôležité pre iných ľudí – nie pre nás. Ja viem, znie to bezohľadne, ak vás nabádam, že sa máte starať najprv sami o seba, a až potom o druhých. Ale tento prístup je jediný možný. Ak totiž človek dlhodobo nedbá o svoje záujmy, ale stará sa o záujmy druhých, je to síce možno od neho milé a pekné, je to ušľachtilé, ale človek s takýmto prístupom k životu sa časom môže stať vyčerpaným, možno zanevrie na celý svet a hlavne stáva sa osobne neúspešným. Pomaly prestane byť schopný pomáhať svojmu okoliu, pretože začína mať priveľa problémov, možno so svojím zdravím, rodinou, koníčkami. S vecami, ktoré zanedbal v mene reagovania na požiadavky ostatných.

Využitie času teda v skutočnosti často vyzerá tak, že uprednostňujeme drobnosti a nevýznamné veci na úkor tých dôležitých významných. Tie dôležité veci totiž spravidla počkajú a ak niečo počká môžeme to odložiť nabudúce. Odporúčam vám preto, aby ste si veľmi dávali pozor na všetky podnety, ktoré vašu pozornosť odsávajú od toho, čo je dôležité pre vás osobne. Pre vás osobne, pre vás v práci, v živote, v rodine, pre zdravie, relaxáciu, vaše záujmy.

Čas totiž máme všetci rovnaký a je len vašou voľbou akým spôsobom si ho zadelíte. Čas sa nedá ušetriť. Čas je možné iba investovať. Ale o tom už v inom článku…

Komentáre k článku: Máte málo času? Zmeňte to

  1. adula 5. júna 2009

    miro, uzasne pravdive veci si tu napisal a poznam to z vlastnej skusenosti, ked som sa naucila hovorit nie ludom na ich nepodstatne a vyuzivania snazive poziadavky mala som zrazu ovela viac casu a menej stresu

  2. Miro Veselý 6. júna 2009

    adula vďaka. aj ja som si len nedávno začal uvedomovať, že to ako žijem mám v rukách. a kým venujem pozornosť veciam nepodstatným, aj môj život sa plní nepodstatnosťou. a čo je najhoršie – to formátuje moju budúcnosť.

  3. Tomáš 21. júna 2009

    Miro, vďaka, si fakt Pán, tvoja činnosť mení život ľudí k lepšiemu. V jednoduchosti je krása.

  4. ondrej 20. júla 2009

    Miro…klobúk dole pred tebou. Naozaj pravdivý článok, ktorý si človek často ani neuvedomi…Rád čítam tvoje články. Nech sa darí.

  5. Miro Veselý 20. júla 2009

    ondrej ďakujem. je zaujímavé, že často v živote robíme hlúposti aj keď sú celkom jasné a nevidíme to. klasikma je ak človek robí to čo robil vždy a dúfa, že v budúcnosti dosiahne iný výsledok…

  6. igi 16. augusta 2009

    Miro, pripájam sa k spokojným čitateľom tvojich článkov. Prečítal som už niekoľko motivačných kníh od múdrych a skúsených ľudí, no Ty si prvý slováčisko, ktorého články a názory mi pomáhajú. Neskutočne v živote zakopávam, ale vždy si nakoniec poviem, že lepšie je mať občas depku, ako vegetovať a nič nemeniť. Tretí odstavec odspodu je aj o mne, ale už robím nápravu. Mám už 46, preto je načase všeličo zmeniť.Ahoj.

  7. Miro Veselý 16. augusta 2009

    igi vďaka za milé slová, pre našu generáciu (sme takmer rovesníci) je táto zmena dosť brutál. Ničo iné nás učili súdruhovia a potom nás vpustili do džungle kapitalizmu bez prípravy. Držím palce

  8. Johnny ZA 8. januára 2011

    No skvely clanok ako vyuzivat cas, pravdivy, malokto si to uvedomuje :) este by som dodal ze ked uz ma clovek na seba vela casu, mal by sustredit velmi vela pozitivnych myslienok, dnes si uz ani neuvedomujem co je to negativna myslienka. Vsetko sa zacalo ked som videl ten film, The secret, nemal som dobry, pozitivny ani idealny zivot, boli problemy … a vtom filme mi zrazu povedia ze mozme mat co chceme, no mal som minuly rok 22 ked som to videl a povazoval som to za velmi cool, tak som si musel ten film pozriet par krat a nakoniec som si urobil aj audio nahravku, ten film ma ovladol, citla som o filozofoch a spisovateloch ktory tam hovorili, najviac ma vsak zaujal Bob Proctor, nejako som sa dostal na internete ktomu jeho uceniu o “Vede na bohatstvo” bolo to prelozene do slovenskych tituliek, sakra ja som to videl uz vela krat a tiez ma to dostalo, najlepsi bol zaciatok, ked povedal : Vsetko co nato treba aby ste relizovali vedu na bohatstvo, je rozhodnutie … nejde tu len o bohatstvo samozrejme, vysvetluje tu aj vela inych veci, a tiez sa mi lubilo ked povedal ze toto as nanaucia na Standforde ani na Harwarde a mal pravdu … taktiez som cital par kniziek a poviem vam ze zijeme super zivot v skvelej dobe, lebo nase myslienky sa zhmotnuju do nasho zivota, takze ked vacsina zavidi a mysli nato co nema, stazujes sa, hned to knim leti :D a bum je to tu v realite. No tak som si stanovil velmi narocne ciele a ak to vide budem vediet ze to bolo vdaka tomu vsetkemu co studujem :) ale na druhej strane neni to len otom ymsliet nato a byt stastny s pozitivnych pocitov, pocity a emocie vnima vesmir a ak to myslime vazne on nam pomoze :) je to pre mnohych sialene ked im to poviem ale momentalne mi to zmenilo zivot ako nikdy ale treba si vazne uvedomit ze sme tu pre seba aj druhych ale nielen pre druhych :) …

  9. veronika 11. októbra 2011

    presne toto som potrebovala pocut….
    moje okolie ma neuveritelne vycicivalo…,
    ale uz viem ako na to reagovat :) potom napisem ako sa mi dari :) vdakaaa mooc

  10. Miro Vesely 11. októbra 2011

    veronika držíme palce. niekedy nás ľudia naozaj zneužívajú. začne to tým, že sa dáme a potom sa to stane zvykom. následne sa to zmení na povinnosť a ak túto “povinnosť” odmietneme, okolie bude naštvané. je dobré skúmať kto najviac. komu vadí, že mu neslúžim. a neskôr ho testnúť a požiadať tiež o službičku. moja skúsenosť: vyciciavači nemajú čas pomáhať nám, ale očakávajú, že my si na nich čas nájdeme vždy

  11. hofacker 4. januára 2012

    Aj ja chodievam do posilovne v pondelok, stredu a piatok o piatej :-D :-D

  12. Ludi 2. septembra 2013

    Milý Miro, už dlouho čtu Tvoje články. Máš dar věci vyjadřovat jednoduše, vtipně, srozumitelně a hlavně mluvíš o tom podstatném.
    Já jsem do svých 40 let žila pro rodinu se svými 4 dětmi, ani kariéru jsem si nebudovala, nechodila jsem do zaměstnání 15 let, abych se mohla věnovat rodině. Kolem mojí 40ky jsem vzala práci zprvu na částečný, potom na plný úvazek. Po takové době v domácnosti mi bylo moc ouvej. Na mateřskou za socialismu, znovu do zaměstnání za kapitalismu :-) Do toho jsme se přestěhovali.
    Bylo toho na mě čím dál víc, rodina ani po vysvětlování horem dolem nepochopila, že se musí zapojit, že ten domácí komfort už takový nebude. Až nemoc mě naučila “být sobeckou”. Uvědomila jsem si, že to, co dělám, je sebevražda. Roztroušená skleróza mi pomohla prozřít. Už je to 8 let. Tehdy jsem tu nemoc pochopila jako poselství, změnila jsem přístup sama k sobě, dala jsem se na první místo. Projevy nemoci postupně odezněly a žádná další ataka nemoci nepřišla. Miro, mluvíš mi z duše. Není jednoduché změnit zgruntu přístup, ale je to jediná cesta. Pod tento Tvůj článek bych se podepsala.
    Díky za to, co děláš. Ludi

  13. Alena 15. decembra 2014

    Dobrý článok. Máš pravdu s tými reklamami. Ludia si puštajú radio kôli hudbe nie koli reklamám.

  14. Alena 15. decembra 2014

    V agličtine to volajú “hustler” podnikavec, podvodník, ludia ktorí využívajú druhých, že sa votrú do priazne naivných ludí, alebo majú partnerský vzťah a využívajú partnera.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: