Proaktívny postoj

Ak chcete dosiahnuť úspech, musíte čo najmenej často reagovať na udalosti, ktoré vás obklopujú. Reagovanie totiž spotrebováva váš čas a energiu. Ak reagujete na situácie z okolia, to znamená, že plníte záujmy a ciele okolia. Neriešite svoje zámery – spomeňte si, že dôležité veci nie sú súrne.

Úspech dosiahnete ak budete konať proaktívne v dôležitých veciach. Teda v oblastiach, ktoré nevyžadujú okamžitú akciu. Úspešní ľudia si povedia: toto je pre mňa dôležitá vec. Budem sa jej preto venovať teraz hneď. A začnú na tom pracovať. Nevadí, že zvoní mobil, že prišiel e-mail. Teraz pracujem na dôležitej veci týkajúcej sa môjho života. Ostatné veci musia počkať.

Experti na časový manažment radia, aby ste prácu nezačínali maličkosťami, drobnými úlohami. Prvé, čo musíte spraviť sú veľké a významné úlohy. Až potom sa venujte maličkostiam – ak vám na ne zvýši čas. Maličkosti zaberú veľa času, skonzumujú energiu a stále ste ešte nespravili nič dôležité. Klasický príklad je e-mail. Ak svoj pracovný deň začnete pri čítaní a reagovaní na e-maily, môžete ľahko stratiť aj celý deň. Preto si najskôr spravte zoznam dôležitých vecí, ktoré chcete dnes stihnúť a pustite sa do niektorej z väčších úloh.

Príklad. Poznám niekoľko ľudí, ktorí sú dodnes v otroctve rodiny. Taký otrok nemá čas na seba, slúži rodine. Denne preváža svoje deti, rodičov, bratrancov po meste. (Ty máš auto, nehodil by si ma do obchoďáku?) Ono „hodiť“ niekoho pár kilometrov nie je nič náročné. Ale v zápche mesta počítajte 20 minút tam, 20 minút jazda a 20 minút domov. Hodina času. Človek, ktorý robí takto „taxikára“ to robí často zadarmo a rodine slúži aj v iných oblastiach. Niekedy v minulosti dovolil, že ho blízki môžu úkolovať. A tak sa to stalo zvykom… Potom nemá čas ísť cvičiť, nemá čas študovať.

Komentáre k článku: Proaktívny postoj

  1. Martin 6. októbra 2012

    Ahoj Miro. Tvoja stránka a kniha sú silno motivačné, s podobnými témami som vždy mal iba príjemné skúsenosti. Začal som 7 radami efektivity od Coveyho, potom Steve Pavlina a teraz som narazil na Teba. Bohužiaľ vinou vlastnou lenivosťou a nedostatok disciplíny sa mi zatiaľ nepodarilo uspieť v oblastiach, v ktorých by som chcel. Začínam odznovu a verím, že tentoraz sa mi to podarí. Tak ako Covey hovorí, vždy keď niečo začneme znovu po nevydarenom pokuse, budeme silnejší a pôjde nám to o niečo ľahšie.

    Momentálne ma ale trápi jedna konkrétna otázka k danému článku. Pracujem v IT oblasti a som dispečerom v našom tíme, čiže okrem znalosti problematiky a vôli poradiť a usmerniť rozdeľujem robotu v našom tíme. Musím preto dvíhať pohotovostnú linku a čítať emaily, aby som vedel reagovať pružne na všetky úlohy, ktoré sa k nám dostanú. Ako si teda môžem určiť, čo je pre mňa dôležitejšie keď to mám priamo v náplni práce?

    Verím, že mi poradíš, alebo aspoň náležite usmerníš. Ja som nad touto otázkou rozmýšľal, ale okrem možnosti zmeniť pozíciu som nenašiel iné riešenie. Pozíciu momentálne meniť nechcem, lebo ma tá práca baví a v istých okamihoch mi dovoľuje aj vzdelávať sa.

  2. Martin 6. októbra 2012

    Ahoj Miro. Mám ešte ďalšiu otázku. Ako viem, ktorý telefonát je dôležitý a ktorý súrny? Príklad: Volá mi tehotná manželka, že potrebuje pomoc, lebo má bolesti a treba ju súrne odviezť do nemocnice, no ja práve rozširujem svoje vzdelanie? Jasné, ak je to súrne, zavolá viackrát, ale čím skôr jej zdvihnem tak to môže mať neskôr menšie následky. Alebo volá mama, ktorá býva sama a chce sa porozprávať (cez Google chat napríklad) – mám potom výčitky svedomia.

  3. Miro Veselý 7. októbra 2012

    Martin ak je telefonovanie a majlovanie hlavnou náplňou práce tak treba robiť práve to. Väčšina ľudí však nie je dispečerom. Ja, napríklad mám napísať článok. To je moja hlavná práca. Ak ale budem reagovať na majly, telefonovať, tak môžem zabiť celý deň reagovaním na potreby iných a nerobím si vlastnú prácu.

    K druhej otázke: pomoc manželke v bolestiach, ktorá potrebuje nemocnicu a proti tomu vzdelávanie – tam hádam nie je o čom uvažovať. Manželka má prednosť. Ak volá mama tam by som uprednostnil asi ciele, lebo ak sa ona nudí, bude volať dlho a často. Skôr by som si na mamu vyčlenil čas a skočil tam osobne. Naučil ju, nech si telefonujeme v čase kedy trebárs idete v aute, alebo ste na tréningu.

  4. Martin 7. októbra 2012

    Ahoj Miro. Ďakujem za odozvu, hoci viem, že som Ťa (dúfam, že tykanie Ti nevadí) obral o kus Tvojho času. Prvá rada mi určite pomôže a lepšie som to pochopil. S tým telefonovaním je to ale ošemetnejšie, lebo pokiaľ telefón nezdvihneme, tak nevieme, o čo tomu druhému ide – či sa iba nudí, alebo potrebuje súrne pomoc. Ja som vymyslel spôsob, že moja drahá mi prezvoní trikrát krátko za sebou ak je to súrne. Dohodnúť sa s mamou bude ale ťažšie, lebo bývame momentálne už dosť ďaleko od seba a nerád by som ju ranil – ale na druhej strane som si vedomý toho, že občas treba povedať nie a vyčleniť si, tak ako aj Ty hovoríš, špeciálny čas, kedy to bude vhodné. Najbližšie jej to navrhnem

  5. Miro Veselý 7. októbra 2012

    Martin ja zastávam názor, že mám právo telefón nezdvihnúť, ak sa mi to nehodí. Je pravda, že občas môže ísť aj o vážnu situáciu, ale ak robím niečo pre mňa dôležité, tak jednoducho vypínam všetko.

    S mamami býva ťažkosť, je to vec citu. Ja si myslím, že má mať značne vysokú prioritu, ale zas nie neobmedzený prístup. Moja mama mala v tomto problém, pretože cez deň sa to veľmi nedalo lebo práca a večer zas ona mala svoj program v televízii. Často sme sa potom nepozhovárali práve preto. Výčitky svedomia? Hmm. Ak jej nejaké relácie stoja za to a dá im prednosť pred telefonátom, tak aj ja som si dovolil svoje záujmy uprednostniť pred telefonátom. Ale vedeli sme si to vysvetliť.

    Z toho čo píšeš cítim, že si citlivý človek a nepochybujem o tom, že nájdeš balans, ktorý bude obojstranne optimálne vyvážený.

  6. Martin 14. októbra 2012

    Ahoj Miro. Píšem sem, aby to bolo efektívne, pretože mám ďalšiu podobne ladenú otázku.

    Ako je to s tým “povedať nie” v prípade, keď očakávam v budúcnosti, aby mi daný človek, ktorému poviem nie, pomohol?

    Príklad: Švagor so svokrom chceli prísť ku mne pozerať v TV futbal, lebo oni daný kanál doma nemajú. Ale mne sa to nehodilo, pretože som si vyhradil, že v ten večer budem sám – chcel som pracovať na svojom vzdelávaní – tak som im povedal nie. Okrem toho som to považoval za divný dôvod návštevy, prišlo mi to, že chceli vidieť TV, nie mňa. Teraz si však myslím, že keď budem dačo od nich potrebovať ja, vrátia mi to s úrokmi. Pozn. svokor je elektrikár a ja mám rešpekt pred elektrinou.

    Ako sa mám zachovať v podobných prípadoch? Ďakujem ti dopredu zato, že si nájdeš čas.

  7. Miro Veselý 14. októbra 2012

    Martin je dobré myslieť na budúcnosť a udržiavať vzťahy a robiť ľuďom či rodine láskavosti. Ale konkrétne sa k tomu vyjadriť neviem. Nemyslím si, že na základe jedinej veci by sa mali v budúcnosti zhoršiť vzťahy. Ak je zápas dôležitý, dá sa o veci rokovať. Nahrať ho, alebo pustiť ich pozerať a skúsiť, či sa neožerú a nebudú celý večer :-) Každopádne ja by som bol opatrný lebo ak prídu raz, budú aj nabudúce chcieť.

    Tieto veci sa nikdy nedajú posúdiť na základe jednej situácie ale treba brať do úvahy aký je váš vzťah, ako si rozumiete inak. Ak to cítite tak, že vás chceli len využiť ako majiteľa plateného kanálu, tak to je signál, že ste sa asi rozhodli správne.

    A ak máte pocit že si to s nimi treba vyžehliť, tak zistite čo majú radi a čo ich baví a spravte protiakciu. Pozvite ich na iný zápas, alebo ich zavolajte niekam von a podobne.

  8. Martin 15. októbra 2012

    Ja si myslím, že to bolo správne rozhodnutie. Už dlhšie mám pocit, že som viacerými ľudmi iba využívaný – poraď mi ktorý pc si mám kúpiť, preinštaluj mi windows, nainštaluj mi toto, uprav mi fotky atď, príklado bz bolo veľa. Nehcem na všetko povedať nie, ale mám čoraz viac pocit, že takýmito vecami strácam hlavne ja čas.

    Moja žena to berie tak, že chcem byť samotár a nikomu nechcem pomôcť a je z toho nešťastná. Ja jej nedokážem vysvetliť, napriek tomu, že som použil všetkz možné postupy – vysvetlil som jej ako to vnímam ja, prečo to považujem za stratu času, ako sa cítim, všetko s trepzlivosťou a bez prehnaných emócií. Ako ju mám presvedčiť aby to zobrala na vedomie a pochopila môj stav? Podľa mňa je veľmi inteligentná, záleží jej veľmi na ľuďoch, ale to je jej jediný argument, ktorý používa. Ja tiež pomáham, ale učím sa povedať nie. Miestami strácam nádej, že to niekedy pochopí.

  9. Igor 25. októbra 2012

    Martin, ak je Tvoja manželka inteligentná určite pochopí, že niekedy je potrebné povedať nie. Ak niekedy povie Tebe nie, alebo niekomu inému pripomeň jej svoje stanovisko. A nezabudni že ak ona nevie povedať nikomu nie nakoniec sa zničí.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: