Nohy – najúprimnejší prejav reči tela

To, čo hovoria nohy sa väčšinou dá brať ako pravda. Ak vám niekto hovorí že sa s vami skvele cíti, ale jeho nohy zjavne chcú odísť, verte nohám!

Práca, pohyby a polohy nôh sa vôľou ovládajú najťažšie z celého tela.

Dlhšie trvá, kým do nich prídu príkazy z mozgu :-) aj keď hovoríme o milisekundách.
Väčšina "súrnych" príkazov do nôh ide z vývojovo staršej časti mozgu. Tieto príkazy nie sú prehodnocované myslením, sú rovno vykonávané.
Málokto vôbec tuší, že by ho nohy mohli nejako prezradiť, takže ich nekontrolujeme.
Príliš často im nedáva pozornosť nikto, pretože sú skryté pod stolom, alebo ak stojíte, málokto bude nenápadne pokukovať po vašich nohách. Áno, na ženské nohy sa pozrieme radi, ale ruku na srdce – nie preto, aby sme ich využívali na čítanie reči tela.
Kontrola nôh ide cez priveľa vrstiev – najskôr musíte myslieť na tvár, potom polohu tela, ruky a ak ešte máte kapacitu, potom uvažujete o nohách.

Posledný bod je dôležitý. Povedzme si to na opačnom príklade. Ak vám zlodej chce vytiahnuť zo zadného vrecka peňaženku, potrebuje vám na chvíľu znecitliviť zadok. Ako na to? Stačí, ak vás šikovne – nemusí to byť ani silno – štuchne niekam pod rebrá na tej strane, kde chce ťahať pudilár. Vy zaregistrujete len jeden pocit. Ten ktorý je

bližšie k mozgu, alebo
silnejší.

Podobne to funguje ak naopak. Ak sa zamestnáte ťažkou témou, zabudnete, že ste chceli rozmýšľať, čo robia ruky. Ak ale vedome riadite ruky, zabudnete na nohy.

Preto sú v neverbálnej komunikácii nohy to najúprimnejšie, čím prezrádzame svoje tajomstvá, ale aj neskrývané pocity.

Platí schéma ustrnutie > útek > útok

Podrobne som sa už téme venoval v článku o identifikácii stresu z neverbálnej komunikácie. Nadviažeme teda na to. Nohy nás pri bežnom rozhovore so šéfom nemôžu "odniesť" preč, aby sme pred ním utiekli. Nemôžu ho ani útočne kopnúť do zadku za to, že je nespravodlivý.

Preto budete pátrať po náznakoch a symbolických gestách, ktoré by zodpovedali jednej z fáz stresovej reakcie ustrnutie > útek > útok.

Ustrnutie v reči tela nôh

Asi najlepšie sa ustrnutie prejaví počas chôdze. Ak niekomu poviete niečo veľmi vážne, alebo šokujúce, často sa zastaví. Ak sme svedkom nehody, absolútna väčšina z nás pribrzdí chôdzu, alebo zastane. To je prvá reakcia – stop! Posúdiť, čo sa deje.

Ak teda zbadáte, že pohyb nôh sa náhle významne obmedzil (oproti predošlému stavu) môže to byť znakom, že daný človek je v nepohode.

Už som spomínal školu, kde sa z nôh dá presne vidieť, kto sa bojí vyvolania najviac.

Ak sa nohy znehybnia, často o boky stoličiek, je to znak stresu, alebo strachu.
Ak sedíte a nohy sa stratia kdesi pod stoličkou je to tiež spoľahlivý znak stres.

Ešte si neskôr povieme, že zaberanie priestoru vždy znamená a sebaistotu. To sa týka aj nôh. Ak sa nebojíme, nohy máme pred sebou, alebo dokonca rôzne vyložené, porozkladané. Ak by sme z tej polohy mali rýchlo vstať, boli by sme pomalí. Avšak ak sú nohy hlbšie pod stoličkou, stačilo by stlačiť ich a vyskočíte. S tým súvisí:

Akcieschopnosť nôh a pohoda

Mozog nás riadi tak, aby sme v prípade ohrozenia mohli ihneď konať. Preto nohy máme v čase rôzne pripravené na nejakú akciu. Ak ste v pohode a dobre sa cítite, nohy si budete rôzne relaxovať.

Pokiaľ na nás bude útočiť zviera, alebo to hrozí, dosť ťažko by sme zotrvávali v polohe so skríženými nohami. Ak ju máme, je to spoľahlivý znak toho, že sa cítime bezpečne.

Pri rozhovore s niekým posediačky sú skrížené nohy znakom pohody a zároveň často vytvárajú bariéru, ako by smerovali preč.

To, samozrejme, neplatí dokonale. Pri dlhšom rozhovore bude v hre aj pohodlie a prirodzené striedanie nôh. O harmónni potom môže svedčiť aj to, že obidvaja sediaci budú robiť zmeny podobným tempom a v podobnom čase.

Nohy a dobrá nálada

Príjemnú náladu často vidíte aj v reči tela nôh. V štylizovanej forme sa radosť dá veľmi presne vyjadriť

radostným skákaním
tancom
zvýšenou mierou vzletných pohybov napríklad päta je na zemi ale špička sa zdvine a hýbe sa s ňou.

Je dobré vedieť aj to, že radosť sa tancom a vzletnými pohybmi nielen prejavuje. Mechanizmus platí aj obrátene – ak "donútite" vaše telo robiť pohyby a gestá typické pre radosť, radosť a dobrú náladu si tým privodíte. Kamarátka, napríklad, robieva kurzy špeciálneho tanca Ananda dance – tanec pre radosť. Na ňom účastníci robia možno na prvý pohľad samoúčelné pohyby. No v konečnom dôsledku ich to naplní intenzívne relaxačným pocitom radosti a spokojnosti. Nina o tom hovorí „ĺudia si „len“ začínajú uvedomovať, ako sa naozaj cítia v tom momente a ako to vyzerá v pohybe. Tým, že sa počas tancovania vynoria rôznorodé pocity, emócie, myšlienky a zároveň sa hneď dajú do pohybu, premieňajú sa postupne. Obyčajne sa premenia na pocity uvoľnenia, beztiaže, radosti… Čiže tie nepríjemné ako hnev, strach, sebaľútosť, smútok sa nepotlačia, ale prežijú a prejavia a premenia. Na to slúži takýto spôsob pohybu-tanca.“

Nohy a útek

Posuňme sa ku stavu, kedy by niekto zo situácie najradšej utiekol. Únik sa v reči tela môže prejaviť rôzne.

Samozrejme – ak sa dá, tak jednoducho odkráča alebo utečie preč. Často však tak priama reakcia nie je možná. Potom prídu na rad jej skrytejšie formy.
Ak sa niekto začne prechádzať môže to byť znak prejavu že chce odísť, alebo možno aj útočiť. Jednoducho nohy chcú konať.
Podupkávanie je zradný znak. Môže ho vyvolať viacero pocitov. Nervozita, netrpezlivosť, ale aj dobrá nálada, či počúvanie hudby, ktorá podupkávajúcemu dobre padla.
Smer nôh je často smerom toho čo chceme. Ak sa s niekým rozprávate, môže jednu z nôh vytočiť do boku, akoby pomaly chcel odísť. Chce odísť. Ešte výraznejšie je to v prípade, že obidve nohy už smerujú od vás. Len telo je natočené na vás. V skutočnosti taký človek už asi chce byť inde.

Útok v reči nôh

V našej spoločnosti sa fyzický útok väčšinou nohami nezačína. Aspoň nie v zmysle kopancov do hlavy, ako to občas vidíme vo filmoch.

Na druhej strane môžete vycítiť, že stres prerástol mieru úteku a prechádza do útoku.

Za varovné môžete považovať akékoľvek znaky rozširovania teritória. Prejavia sa v podobe rozšíreného postoja, kedy sú nohy viac roztiahnuté. Toto gesto vidíte vo filmoch pri súbojoch, alebo ak pozeráte Mafstory, tak je to štandardný postoj Banána. Presne zodpovedá človeku sebavedomému, až arogantnému, ktorý je pripravený útočiť, ak treba. Tento prejav je spoľahlivý varovný teritoriálny a konfrontačný znak.

S jednou výnimkou. Niektorí vyšší ľudia (vrátane mňa) tak regulujú výšku. Ak sa stretnem s niekým nižším a musíme sa rozprávať postojačky. Mám rád, ak sme v rovnakej výške očí. Vtedy to riešim pomerne širokým rozkročením nôh, čím sa hlavy dostanú na jednu úroveň. Tento postoj však zaujímam až keď sa ukáže že pôjde o niekoľko minútový a vážnejší rozhovor, kde je v hre dôvera. Tam nehrozí, že by protistrana považovala toto gesto za teritoriálny prejav.

Za prejav agresivity tiež môžete považovať všetky gestá nôh, ktoré nejakým spôsobom pripomínajú kopanie, alebo jeho prípravu.

Štylizovaný útok, alebo prinajmenej zastrašovanie je, ak vám niekto vstúpi do osobného priestoru. Také gesto už považujte za veľmi vážny znak, až ohrozenie. Ak k vám niekto pristúpi nepríjemne blízko, buď je to z lásky, alebo zo zlosti.

Jednotlivé také gesto nemusí znamenať vážny problém. Ale ak spozorujete sekvenciu znakov, ktoré dávajú zmysel, berte to vážne.

Rozprávate sa s niekým a on náhle spozornie a zastane. "Ako si to myslel?" spýta sa a vy vidíte, že sa ho asi niečo dotklo. Rozkročí sa alebo sa začne prechádzať. Potom sa k vám blíži. To je sekvencia znakov, ktoré hovoria o snahe zaútočiť.

Keďže konfrontácia a agresivita spravidla nič pozitívneho neprinesie, je dobré zvážiť radšej ústup. Za pár minút by mohlo byť zle. Pokojne to nazvite zbabelosťou, ak chcete.

Neurológia to celé môže mariť

Pred vyhodnotením práce nôh je dobré myslieť na to, že existujú rôzne ochorenia, najmä neurologické, ktoré môžu meniť prácu nôh. Syndrom nepokojných nôh, či rôzne trasenie nemusia znamenať reč tela, ale len danú poruchu. Preto aj pri tomto signále neverbálnej komunikácie platí to, čo vždy opakujem – jednotlivý znak nič neznamená. Sledujte, či sa v reči tela zopakuje viackrát a to v rovnakej situácii. No a sledujte tiež, či sa v reči tela objaví tento znak v určitej sekvencii. Ak ho "potvrdzujú" aj iné gestá, alebo je v rámci situácie logický, potom asi platí.

Napríklad ak k niekomu pristúpite a on sa k vám otočí telom, ale nohy smerujú od vás. Malo by to "správne" znamenať, že o vašu spoločnosť nemá veľký záujem. Môže to však znamenať že sa z nejakých príčin nemôže dobre pohnúť.