Ako rozoznať stres z reči tela

Keď budete chcieť "čítať" reč tela, v prvom rade vás budú zaujímať známky stresu. Prečo? Pretože známky radosti zvyčajne nebývajú problém a často ich ani nikto netají. Zato stres môže znamenať problém a často ho chceme utajiť. Preto prítomnosť stresu kontrolujte pozorne.

Viem, je veľa situácií, kedy aj známky dobrej nálady, alebo radosti chceme utajiť. Alebo aspoň nezdôrazňovať svoju radosť. Preto aj dobrej nálade sa budeme venovať. Nebýva to však ťažké – stačí ak si zapamätáte slovo povznesená nálada. Dobrá nálada sa prejaví v podobe povznesenia. Čo môže, to ide hore. Ruky, hlava, líca pri úsmeve. Niekedy sa telo akoby roztancovalo.

Proti tomuto stavu má stres celkom odlišné prejavy. V tomto článku sa im budeme venovať podrobnejšie.

Vo chvíli, keď zažívame stres, preberá časť kontroly nad našim telom vývojovo staršia časť mozgu. To má dva dôležité následky:

  • Stresovú reakciu nemôžete riadiť vôľou. Nemôžete "vypnúť" prejavy stresu. Môžete sa o to pokúsiť, môžete ich chcieť potlačiť. Ale nepodarí sa to plne.
  • Stresová reakcia sa riadi schémou stop – vyhodnotenie – reakcia (viac za chvíľu). Jej znaky sa budú dať vidieť aj v reči tela, pretože je to vegetatívna reakcia.

Pred mnohými tisícročiami sa ohrozenie muselo spracovať okamžite. Keby človek nereagoval okamžite, ľahko by zjedli zvieratá :-) Rozhodovali milisekundy. Preto je náš mozog nastavený tak, že najskôr koná a až potom vyhodnocuje. V dnešnej dobe sa už ohrozenie zmenilo. Ohrozujú nás skôr právnici, termíny a iní zločinci. Spravidla už nie je potrebná tak bezprostredná reakcia. Zbrklé jednanie môže byť aj na škodu. Ale nedá sa nič robiť. Tak fungujeme a vďaka tomu sme čitateľnejší.

Predstavte si, že niekomu počas rozhovoru vedúci nečakane oznámi, že uvažuje o tom, že mu dá výpoveď. To je stresor. Je jasné, že by nebolo vhodné hneď sa prejaviť (plač, prosby, bitka…). Lepšie je zachovať dekórum a so šéfom ďalej rokovať. No v duchu nastala panika. "Asi ma vykopnú!" To je stres a tento stres bude mať vegetatívne prejavy. Budú rôzne. Podľa toho, či cítite strach, smútok, obavy, zneistenie. Alebo sa muž rozpráva so ženou a tá naznačí, že niečo by mohlo byť. Aj to je stresujúce = príležitosť a ako ju neprepásť. Ale bežne to bývajú napríklad tieto známky stresu:

  • Okamžitý pocit napätia, alebo iný pocit, ktorý následne mení hormonálne nastavenie tela. Do krvi sa vylúčia chemické látky, ktoré takmer okamžite menia nastavenia v celom tele a pripravujú ho na reakciu.
  • Zmena krvného tlaku, rýchlosti pulzu, búšenie srdca
  • Zrýchlenie, alebo prehĺbenie dýchania
  • Pozastavenie tráviacich procesov. Ak niekto práve je, tak zvyčajne prestane. Vo veľmi stresujúcej situácii môže nastať aj zvracanie (napríklad po nehode)
  • Presun krvi do svalov, čo sa môže prejaviť stuhnutím svalstva, alebo svalovým napätím. S tým súvisí aj časté
  • Zčervenanie, alebo objavenie sa fľakov na tvári, alebo prudké zblednutie
  • Zvlhnutie dlaní, prípadne vás "obleje pot"
  • Prižmúrenie, alebo rozšírenie očí, alebo zorníc – podľa toho či je stresor príjemný alebo nemilý
  • Môže sa objaviť jemné trasenie rúk, alebo celého tela
  • Môžu sa objaviť rôzne zvieravé pocity v bruchu, alebo nutkanie vymočiť sa
  • Zlá koncentrácia, zníženie pozornosti, skreslenie vnímania a myslenia, prerieknutia
  • Sucho v ústach, alebo ťažkosti s prehĺtaním

Toto síce asi nie je úplný zoznam možných reakcií, ale snažil som sa zhrnúť tie najčastejšie. U každého sa stres prejaví inak. Ale jedno majú tieto reakcie spoločné – dostanú človeka do nepohody a na neštandardnú úroveň fungovania. Inými slovami – ak sme v strese, je to na nás vidno. Keď vám hormóny zvýšia pulz a začnete sa triasť, je ťažké predstierať, že sme v pohode.

Druhá vec je miera stresu. Inak sa bude správať muž, ktorému práve pri nehode zabilo manželku. Inak podnikateľ, ktorý nie je celkom spokojný s 40% províziou. Obidvaja môžu zažívať stres. Ale niektorý stres môže byť len mierny. Taký stres sa bude aj v neverbálnej komunikácii prejavovať miernejšie. Niekedy to ani nemusí byť stres, len mierny nesúhlas.

Preto pri odhaľovaní znakov stresu nebudete pátrať len po tom, či človek nemá spotené ruky. Budeme hľadať najmä pozorovateľné zmeny.

V neverbálnej komunikácii stojíme často na začiatku vzniku stresu

Toto je dôležitá vec. Popísal som prejavy stresu. To sa však týka už "rozvinutého" stresu. Pokiaľ sa rozprávame s kolegom v práci, často je stresujúcou niektorá téma. Nemusí sa objaviť nič tak výrazné, ako zrýchlené dýchanie a trasenie rúk. Aj napriek tomu vieme z reči tela vyčítať, že sa niečo stalo. Pomôže nám pri tom schéma stop – vyhodnotenie – reakcia, už som ju spomenul. Ide o mechanizmus štandardnej reakcie na stres:

  1. stop znamená, že znehybnieme
  2. vyhodnotenie znamená, že mozog odhadne, ako zareagovať a či vôbec treba reagovať
  3. reakcia v prípade potreby bude prebiehať v poradí útek a ak nie je iná možnosť (prípadne je výhodnejší), tak útok.

Znaky tejto schémy potom môžete hľadať aj v reči tela. Spravidla uspejete.

Znehybnenie

Prvou reakciou na stres býva „zmrznutie“. Povie sa „stuhol od hrôzy“, „zdúpnel od strachu“. V momente ohrozenia znehybnieme. To sa prejaví aj na reči tela.

  • Predstavte si, ako v škole príde profesor a nečakane oznámi, že sa rozhodol vyvolať niekoľko študentov. Tí, čo vždy najviac rušia a vždy o nich viete kamsi zmizli… Ale nie! Nezmizli. Len znehybneli.
  • Niektorí sa možno dokonca niečoho držia, aby fixovali ruky. Alebo sa pritlačia o stenu. Alebo ak sedia, môžu nohy omotať okolo nôh stoličky.

Iste si viete predstaviť, aké jednoduché je pre profesora v tejto chvíli odhaliť, kto je na skúšku pripravený. Tí, čo vedia málo, sa nehýbu.

Známky znehybnenia vám teda môžu prezradiť, že človek prežíva nejaké ohrozenie, strach, alebo stres. Stačí ak šéf vstúpi do dverí a pracovníci zvyčajne trocha zmiernia pohyb. Ak oznámi, že musí vyhodiť pár zamestnancov, pohyb v celej pracovni úplne ustrnie.

Ak sa s niekým príjemne rozprávate a zaznamenáte znehybnenie, pátrajte po jeho príčine. Možno ste otvorili nepríjemnú tému. Možno hovoríte o niečom, čo nemáte vedieť, alebo ste sa toho človeka nejako dotkli.

Ak máte pocit, že ste pozorovali znehybnenie, potom je dobré pokračovať v sledovaní. Čo bude nasledovať?

Krátko po znehybnení už totiž limbický systém vie vyhodnotiť, či je stav bez pohybu dostatočné opatrenie. Keby do vašej pracovne nečakane vstúpil lev, asi by znehybnenie bolo dobrou stratégiou. Útek by bol nereálny pokus a na útok nemáte vybavenie. Ani pri jednom nemáte šancu. Ak sa ale nebudete hýbať, je možné, že si vás šelma nebude všímať. Ak nie je hladná a necíti sa ohrozená, nemá dôvod útočiť na vás. Preto je znehybnenie prvou a neraz aj celkom dostatočnou reakciou.

Útek

Druhá úroveň ochrany pred stresom je útek. To sa však počas rozhovoru so šéfom často nedá spraviť. Neverbálnauo komunikáciou však začne človek túžiaci po úniku zo situácie vysielať signály, ktoré budú jasne hovoriť o tom, že daný človek by rád „zdúchol“.

V samostatných článkoch si to popíšeme podrobnejšie. Snaha utiecť, uniknúť zo situácie sa môže prejaviť rôzne.

  • Možno sa nohy presunú do pozície smeru, ktorým by radi odišli.
  • Ak je jasné, že odísť sa nedá, budete pozorovať aspoň snahu nejako sa izolovať. Niekto si pred seba postaví kufrík a vytvorí tak bariéru.
  • Alebo aspoň skrížením rúk vytvorí obranu tela.
  • Vo väčšom strese si môže zakryť oči. Ak to nie je možné, tak ich aspoň privrieť.

V prípade, že sa s niekým zhovárate, pozorujte čo robí. Ak zrazu jeho nohy smerujú ku dverám a medzi vami sa objavili spisy, mobil, kufrík a iné prekážky, ktoré tam možno predtým neboli, váš hosť už chce asi odísť. Nevie, nechce, nemôže, alebo sa vám to bojí povedať.

Útok

Ak útek nie je možný a ohrozenie nepominulo, prirodzená reakcia je útok. V normálnom dialógu často netreba skúmať reč tela. Rozoznať útok je celkom bezproblémové – nesúhlas, hádka, nadávanie, vyhrážky. Sú však situácie, kedy sa takto útočiť nedá. Stresujúca situácia rastie, ale musíme sa správať „slušne“.

Potom sa môžu objaviť znaky útoku v neverbálnej rovine.

  • Môžu to byť rôzne gestá, ukazovanie prstom akoby v ruke bol nabitý revolver.
  • Môžu sa objaviť znaky rozširovania teritória. Neverbálny útočník si môže dať ruky vbok. Alebo pri priehradke roztiahne ruky a oprie sa o ne. Tým zaberá viac priestoru.
  • Ešte agresívnejšie je, ak niekto vstúpi do osobného priestoru druhého.
  • Veľmi varovným znakom bude, ak si zároveň bude vyhŕňať rukávy, má prižmúrené oči a je takmer tesne pri vás.

Agresívne znaky v neverbálnej komunikácii by ste nemali podceňovať. Môžu byť predzvesťou možného fyzického útoku.

Stres v reči tela

Ukázali sme si schému, ako odhaliť prvky stresu. Ak ich zaznamenáte, vždy je dobré brať ich vážne. Či už ide o príjemný rozhovor, alebo obchodné vyjednávanie, vždy je dobré strážiť, aby sa zúčastnení cítili bez stresu. Ničomu a nikomu nepomôže, ak budú v nepohode.

Pokiaľ rozpoznáte znaky stresu, zaoberajte sa otázkou, čo ich vyvolalo. Ak sa dá, skúste človeku, ktorý javí známky stresu, pomôcť.

  • Položte mu otvorené otázky, také, aby mohol voľne povedať, ak ho niečo trápi.
  • Ak to charakter situácie dovolí, môžete mu pomôcť zmierniť stres vhodným dotykom, alebo slovne.

V ďalšom jednaní pokračujte až potom, keď sa situácia znormalizuje. Nemá hlbší zmysel debatovať s niekým, kto je v strese.

  • V strese človek vníma skreslene, chybne.
  • V strese sa človek vyjadruje nepresne, chybne.

Nemá preto zmysel uzatvárať nejakú tému v čase, kedy sú niektorí z prítomných v "neporiadku". Neskôr by mohli (chybne) mať pocit, že do zmluvy ste ich natlačili proti ich vôli.

Pridajte komentár: