6 trikov, ktorými si zvýšite sebaistotu
Pocit sebaistoty je veľmi dôležitý. Ak ho máme, spravidla sa cítime uvoľnene a dosahujeme aj lepšie výsledky. Súvisí to so sebavedomím a sebahodnotením. V tomto článku vám dám niekoľko námetov, ako si môžete urobiť akúsi bilanciu. Tá vám zvýši sebavedomie a tým aj sebaistotu. Budú to jednoduché rady, ale ich realizácia bude niekedy obtiažna – sami uvidíte.
1. Spravte si prehľad v čom sa cítite menejcenní
Začnime tým najhorším. Spravte si zoznam toho, čo všetko sa vám na vás nepáči. Spíšte si tú pohromu, pre ktorú sa cítite menejcenní, alebo chybní. Každý má iný zoznam boľavých miest, ale príkladom môže byť trebárs:
- Nos. Primalý, priveľký, krivý, prirovný…
- Vlasy: Nemožné, príliš ľahké, príliš ťažké, príliš brčkavé, chýbajúce…
- Vedomosti: chabé, z nevhodnej oblasti, nezískané…
- Šarm: Asi ako výlevka na odpad, neistý, žiadny…
- Okuliare: Musím mať, nemôžem mať…
Podobných súdov môžete o sebe vyniesť koľko len chcete. V ideálnom prípade by ste teraz hneď mali prestať čítať! Sadnite a napíšte si aspoň 3 najhoršie veci skôr, než vám poviem načo. Ak si pamätáte, nemusíte písať, ale premyslite si aspoň tri veci, ktoré vás najviac štvú. Potom nasleduje tá tvrdšia časť. Predstavte si v duchu niekoľko ľudí, ktorých považujete za úspešných. Skúste porovnávať vaše vlastnosti s týmito ľuďmi.
- Sú nosy úspešných v poriadku?
- Sú úspešní ľudia štíhli, bezokuliarnatí a s perfektnými vlasmi?
- Sú všetci úspešní dokonale šarmantní?
Asi zistíte že je to rôzne. V ideálnom prípade dospejete k zisteniu, že to, čo vás na vás trápi nie je vlastne až tak dôležité. Poznám ľudí, ktorí po celé desaťročia majú komplex menejcennosti z toho, že musia mať okuliare. No ak by ste sa ich spýtali, koľkí ich obľúbení herci / speváci / umelci / moderátori nosia okuliare, často si uvedomia, že ani nevedia.
Je nepríjemne časté, že máme komplexy menejcennosti z niečoho, čo pre väčšinu ľudí nehrá žiadnu úlohu. Inými slovami zožierame sa niečím, čo je všetkým ostatným celkom ľahostajné.
Čo horšie – niekedy sa zožierame vecami, ktoré nie je možné zmeniť. To už je strate času naplno!
Jednoducho ak vás niečo zneisťuje, skúste si spomenúť, či rovnako prísnym metrom skúmate aj ostatných. A či to robia aj ostatní vo vašom okolí. V praxi väčšinou môže mať človek veľa chýb. Ak je na svojich milých príjemný, zvyčajne nie je problémom vôbec nič.
To sme sa sústredili na to, prečo sa cítite neistí. Teraz obrátime list a ideme na to z opačnej strany.
2. Spravte si prehľad o tom, v čom ste dobrí. Propagujte to.
Asi každý človek sa v niečom vyzná, niečo vie, s niečím môže pomôcť. Iste, sú výnimky. Niekto má smolu a narodí sa s postihnutím intelektu. Iní sú zas leniví, nechce sa im nič učiť. V takých prípadoch je to asi ťažšie. No všetci ostatní predsa len v niečom majú aj klady. Častým problémom je, že svoje skúsenosti alebo znalosti podceňujú a nevyužívajú ich. Práve vinou nízkeho sebahodnotenia majú pocit, že to, čo vedia nestojí za nič.
Spravte si preto súpis všetkého, čo na vás môže byť zaujímavé.
- S čím viete pomôcť?
- Čo vás baví?
- Viete pobaviť, poučiť, potešiť?
- Viete niečo vyrábať?
- Máte vedomosti?
- Máte zručnosti?
Podobné otázky vám pomôžu spraviť si niečo ako súpis toho, čo viete. Potom už stojí za úvahu položiť si otázku: vedia ľudia okolo mňa, že sa v tej veci môžu na mňa obrátiť?
Ak totiž niečo viete, často môžete ostatným ponúknuť účinnú pomoc.
Tip: Pozor však na pomáhanie zadarmo! Niektorí ľudia majú tendenciu zneužívať ochotu. Ak sa, napríklad, vyznáte v počítačoch, je to skvelé. Informujte svoje okolie, že viete pomôcť, ale hneď v tej informácii pridajte aj dovetok, že pomoc nie je zadarmo. Nemusí to byť v peniazoch, ale ak niekomu pomôžete, mal by vám to nejakou formou vrátiť. Inak sa stane, že budete známym v širokom okolí pomáhať s počítačmi, telefonovať, opravovať a nič za to. Vyčíslite si nejakú hodinovú taxu a v rámci nej sa potom pohybujte.
3. Vylúčte kontakt s negativistami a s ľuďmi, ktorí vás zrážajú – liečia sa na váš úkor
Tento tip spomínam často. Je dôležitý. Negativisti sú zle naladení ľudia, ktorí dokážu účinne rozladiť všetkých naokolo. Kritizujú, nadávajú, šomrú. Nič nie je dobré. Vyhýbajte sa im. Nech nezamoria vašu náladu svojimi poznámkami.
Je časté, že negatívne naladený človek má sám komplexy menejcennosti. Alebo si neverí. Má strach, aby sa to neprezradilo. Preto radšej útočí. Zráža ľudí okolo seba a vyvoláva tak ilúziu, že on je ten najlepší. Ak budete podobné výroky počúvať často, môžete nadobudnúť pocit, že naozaj za nič nestojíte.
4. Prikážte si myslieť pozitívne
Viem, pojem pozitívne myslenie je tak sprofanovaný, že o ňom asi nikto nechce ani počuť. Pritom v skutočnosti je to pomerne jednoduchá a fungujúca vec.
Stačí, ak budete v určitých intervaloch trocha kontrolovať o čom rozmýšľate, čo hovoríte, čo čítate alebo počúvate. Pokiaľ si uvedomíte, že obsahom vašej pozornosti je niečo negatívne, okamžite s tým prestaňte.
- Možno počúvate debatu politikov a hádajú sa tam. Vypnúť.
- Možno ste si uvedomili, že ak vaša firma skrachuje, budete bez práce. Stop! Myslite na niečo iné.
- Možno diskutujete so susedom a on vám pumpuje žlč, že tí noví podnájomníci všade robia neporiadok a sú hluční. Zmeňte tému, alebo sa rozlúčte.
- Možno vám je zrazu clivo, že ste pred časom mohli nejakú vec spraviť inak. Zmeňte tému myslenia.
Jednoducho nepripusťte, aby ste v hlave mali priestor na negatívne veci.
Ak je aktuálne nejaký problém a vy ste schopný s tým niečo spraviť, potom to spravte a ďalej sa tomu nevenujte.
- Hádky politikov neovplyvníte. Možno pri voľbách. Takže nesledovať.
- Ak nie sú signály že firma ide do krachu, neriešte to. Ak také signály sú, začnite si hľadať miesto, kde by vás prípadne vzali, ak by firma skrachovala.
- Možno tých nových nájomníkov poznáte a viete sa s nimi dohodnúť. Potom to spravte. Ak ste bezmocní, neriešte neriešiteľné.
- Čo sa stalo v minulosti, nezmeníte. Takže to nemá cenu ani premýšľať.
Ak budete na seba prísni, vytvoríte si časom návyk a negatívne myslenie vás opustí. Áno, mestská hromadná doprava si zaslúži veľa kritiky. Ale ak nie ste zamestnaný a platený ako manažér ktorý to má na starosti, tak si tým zbytočne ničíte zdravie.
Pokiaľ však niektoré myšlienky máte príliš sa vnucujúce, potom stojí za úvahu poradiť sa s lekárom. Môže ísť o prejav poruchy, ktorá sa dá liečiť.
Mnohí si myslia, že sledovať "veci verejné" je dôležité. Majú pocit, že tak nebodaj kontrolujú politiku, alebo vytvárajú "tlak". Skúste si to premyslieť. Ak vaša aktivita má výsledky, potom sa jej oplatí venovať.
5. Zakážte si myslieť na seba
Veľmi dobrý tip mám pre každého, kto má problémy, alebo možno aj smútku. Mnoho ťažkostí vychádza z toho ak sme priveľmi orientovaní na seba. Skúste si vedome prikázať, že väčšina vašich myšlienok sa zameria na čokoľvek, čo odchádza od vás, alebo na iných ľudí. Nie však v zmysle čo iní ľudia hovoria na vás. Ale v zmysle ako sa im dá nejako pomôcť.
Hľadajte príležitosti, ako by ste mohli pomáhať susedom, potešiť niekoho telefonátom, napísať článok, ktorý niekoho zaujme. Jednoducho smerujte svoju aktivitu tak, aby produkcia vašich rúk, alebo umu vychádzala smerom k vašim známym, či neznámym.
Ak sa totiž človek začne viac sústreďovať na seba, svoje problémy a svoje ťažkosti, zvyčajne je z toho mrzutá nálada. Nikdy nie sme spokojní a ak rozmýšľame o sebe, rýchlo dostaneme nápady, ako je všetko nanič.
6. Nepokúšajte sa byť perfektní
Posledná rada sa týka perfekcionizmu. Je skvelé, ak niekto odvádza brilantnú a dokonalú prácu. Mnoho ľudí ktorí sa cítia menejcenní začínajú práve touto túžbou. Chceli by byť perfektní. To sa postupne môže zmeniť na problém, pretože nedá sa byť stále dokonalým. Potom z toho môže byť pocit rozčarovania – nestojím za nič.
Perfekcionisti totiž majú zvyčajne nastavenú akúsi pomyslenú čiaru. Potiaľto je to skvelé a odtiaľto to už nestojí vôbec za nič. Rovnako prísnym metrom hodnotia potom aj seba. Ak dodajú prácu na 99% tak to hodnotia ako totálne zlyhanie. Potom majú pocit menejcennosti aj v prípade, že sú vlastne naozaj nadpriemerne dobrí.
Preto pri svojom styku s druhými vždy myslite na to, že dokonalý nie je nikto. Trestať sa za nedokonalosť je potom neľudsky nastavené kritérium.