Stres

Stres znamená tlak, záťaž. Telo človeka vydrží veľkú záťaž, je prispôsobivé.

  • Ak je hluk, vydržíme to.
  • Ak je zima, prežijeme.
  • Keď nás opustí niekto blízky, prežijeme to.
  • Ak sa poraníme, rana sa časom zahojí.
  • Vydržíme v zlých podmienkach.

No príliš veľká záťaž nás môže poškodiť, aj zabiť. Nemyslime však hneď na to najhoršie. Pozerajme sa na stres rovnako, ako na iné podnety. Naše telo sa mu dokáže prispôsobiť. Stres a bežné starosti nás síce oslabia, ale len mierne. Na mierne oslabenie si človek dokáže zvyknúť! Ak si na takúto záťaž zvyknete, prestanete ju vnímať, ako problém. Je predsa normálna. Telo si už na túto úroveň záťaže zvyklo. A tak nemáte snahu odstrániť ju. Nič súrne, bežná záťaž… No stále vás zaťažuje. Nakoniec môže prasknúť najslabšia zložka.

Tip: Prečítajte si aj tento článok o strese.

Eustres alebo distres?

Niektorí autori hovoria o eustrese – ako o „dobrom“ strese, ktorý vnímame príjemne. Motivuje. Naproti tomu existuje takzvaný distres, teda „zlý“ stres. Ten vnímame ako tlak, pocit ohrozenia, napätie, bezmoc. Nenechajte sa ale učičíkať vidinou „dobrého“ stresu. Stres je fyziologická reakcia ktorá má pri dlhodobom pôsobení negatívne účinky na zdravie.

Telo – váš jediný nástroj na život i prácu.

Vaše telo je váš pracovný nástroj. Vaše prepravné zariadenie, ktoré vás prenesie k vašim blízkym, kamarátom, k rodine. Telo je potrebné a tak sa hodí, aby bolo zdravé. Či už sa živíte silou svojich rúk, alebo umu, zdravie tela je vo vašom záujme. Zdravie sa nedá zaručiť. Ale vieme, aké faktory ho vylepšujú a upevňujú:

  • Dlhodobo kvalitná strava.
  • Pravidelné cvičenie.
  • Odpočinok, relaxácia, dostatočný spánok.
  • Častý smiech, spokojnosť, koníčky, zmysluplná a zaujímavá práca.

To sú požiadavky organizmu. Ak ich nesplníte, časom stratíte silu, zdravie, svoju intelektuálnu výkonnosť. Nestratíte to rýchlo. Najskôr tu budú roky únavy. Potom sa k tomu pridajú niektoré chronické zdravotné ťažkosti. Telo vás varuje. Ani neviete ako a kedy a užívate lieky na tlak, na cholesterol, proti rôznym bolestiam. To vaše telo kričí o pomoc – potrebuje relaxáciu, cvičenie a zdravú stravu. Lieky sú záchrana. Nie riešenie. Vďaka liekom sa mnohým ľuďom darí udržiavať nevhodný životný štýl ešte pár rokov. Ale kvalita života je stále horšia. To je cena za nevhodný životný štýl, za život na dlh voči zdraviu. Je to vysoká cena. Žiaľ, výšku týchto splátok si človek uvedomí až v momente, keď ich začne splácať.

Kým sú ľudia zdraví vravia si: „Čo tam nejaké rečičky o civilizačných chorobách? Dajme si tie rezne a majonézový šalát.“ Ak chcete dosiahnuť úspech predpokladám, že tým nemyslíte protekčné lôžko na koronárnej jednotke v špitáli. Chráňte si svoje zdravie v čase, kým ho máte. Akonáhle si ho nevhodnou životosprávou poškodíte, už to možno nebude možné vrátiť. Už budete bojovať o holé prežitie. Nie o úspech.

V prípade, že v tomto nemáte celkom jasno, skočte niekedy dopoludnia prejsť sa do nemocnice. Na oddelenia ako kardiológia, onkológia. Pozrite sa do očí ľuďom, ktorí tam čakajú pred ordináciami. Mnohí tiež žili na dlh.

Stresové reakcie a prokrastinácia

Prokrastinácia v tomto svetle môže vyznieť ako celkom prirodzená reakcia na pocity neistoty, strach z veľkej úlohy. Prípadne ak máte priveľa cieľov, tak aj to je vlastne stresujúce, pretože neviete, čím začať.

  • Zmeravenie, alebo nečinnosť môže byť prvou reakciou. Namiesto toho, aby sme konali len sedíme a nevieme kde začať. Aj by sme chceli, ale čas ide. Aj takto môže prokrastinácia začínať. Z celkom prirodzenej reakcie.
  • Útek. Je jasné, že asi nebudete sedieť celý deň pri stole zmeravení od neistoty, kde začať. Asi rýchlo sa dostanete k únikovej stratégii. Únik zo stresujúcej siutuácie môže mať rôzne formy. Čítanie e-mailov, upratovanie, telefonovanie… Čokoľvek, čo vás myšlienkovo odpúta od projektu, ktorý máte pred sebou. Najlepšie tak, aby ste si ani neuvedomili, že je to únik, alebo prokrastinácia.
  • Útok. Až keď sa veci nemôžete vyhnúť únikom, nasleduje útok. Útok môže znamenať to, že nakoniec začnete pracovať. No môže znamenať aj to, že zaútočíte na podstatu veci a spochybníte svoj cieľ. Poviete si, že to nezvládnete.

Ak poznáme naše reakcie na stres, môžeme lepšie porozumieť tomu, prečo je prokrastinácia tak častým javom a prečo sa nám zdá že sme bezmocní. Jednoducho telo má “vstavané” postupy ako sa brániť pred stresom. Ak nedávate pozor, spustí sa kaskáda obranných mechanizmov.

Spôsobte, aby vás cieľ nestresoval, ale lákal

Ľahko sa napíše, ťažšie vykoná. Skúmajte, čo pociťujete ak myslíte na rôzne úlohy, ktoré pred vami stoja. Chcete napísať knihu, alebo naučiť sa cudzí jazyk? A odkladáte to? Možno v tých výzvach cítite ohrozenie.

  • Možno si neveríte.
  • Možno nemáte plán čím začať.
  • Možno sa vám úloha zdá priveľká.
  • Možno vás “len” zožiera neistota.

Nech je to čokoľvek, môže vás tento pocit trvale privádzať ku niektorej únikovej stratégii. Potom by bolo dosť syzifovské pokúšať sa zakaždým prekonávať rovnaké múry obrany. Skúste sa zaoberať tým, ako by ste svoj cieľ preklasifikovali na niečo príjemnejšie a menšie.

Hľadajte motiváciu pre ktorú by ste chceli dosiahnuť výsledky. Čím viac budete chcieť mať prácu hotovú, tým viac motivácie vám to môže dodávať na to, aby ste s tým začali.

Rozdeľte projekt na čo najmenšie kúsky a ako úlohu si dajte len splnenie jedného malého dielika. Ak vám splnenie malých úloh pripadne smiešne ľahké, tak ste vyhrali.

Precíťte, či daný cieľ naozaj chcete. Niekedy si dáme za cieľ dosiahnuť niečo, čo by bolo fajn. No nie veľmi nám na tom aj záleží. Také úlohy pred sebou tlačíme. Aj keď málo, môžu nás zaťažovať. Rozhodnite sa, ktoré projekty nebudete viac podporovať a pustite ich z hlavy.

Prokrastinácia teda môže vznikať ako fyziologická reakcia na ohrozenie, neistotu, strach, stres. Ak vo vás vaše ciele vzbudzujú takéto pocity, hľadajte spôsob, ako zmeníte svoj vzťah k týmto cieľom.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: