Ako zistiť nepohodu z reči tela

Pri skúmaní prejavov neverbálnej komunikácie má veľký význam schopnosť rozoznať nepokoj, nepohodu či nespokojnosť. Kým totiž beží "normálny" rozhovor, nie je veľmi dôvod niečo skúmať, ale ani nič robiť. Všetko je predsa v pohode. No vo chvíli ak sa jeden zo zúčastnených začne cítiť zle, je dobré, ak to vieme rozlíšiť čím skôr.

• Možno je v nepohode, lebo sa už ponáhľa.
• Možno mu je nepríjemná téma rozhovoru.
• Možno klame.
• Možno je v šoku, že ho z niečoho upodozrievate.
• Možno je nerád, že o nejakej veci vôbec viete.
• Možno mu treba ísť na WC

Nech je to čokoľvek – ak jeden z partnerov v rozhovore nie je v pohode, niekde je chyba. Potom je lepšie najskôr vyriešiť príčinu a až potom pokračovať v diskusii. To sa týka bežného rozhovoru medzi kamarátmi, manželmi, či kolegami.

V profesionálnej praxi…

Pri "oficiálnejšom" rozhovore, či pohovore potom signál nepohody môže naznačiť viac. Môže ísť o rovnaké príčiny, prečo je niekto znepokojený. No ľahko môže ísť aj o zakrývaný stres – lož, nespokojnosť s obchodnými podmienkami, strach zo straty zamestnania a podobne. V profesionálnej praxi sa čítanie neverbálnej komunikácie môže oplatiť aj finančne. Môže ušetriť zle spracované zmluvy, pomôcť vybrať lepšieho uchádzača na pracovnú pozíciu, či odhaliť lži neschopného zamestnanca.

Takže ako rozpoznať nepohodu a začínajúci stres?

V článku o rozpoznaní stresu z reči tela som už popísal viacero ciest, ako na to. V tomto článku sa pozrieme na ďalší jav a to:

Hľadajte neverbálne znaky upokojovania sa

Vo chvíli, keď nás niečo "rozhodí" sme v nepohode. Veľká väčšina ľudí sa v takej situácii cíti zle a pokúsi sa nejakým spôsobom sa "ukľudniť".

Príklad: ak sa dieťaťu niečo stane, rodičia ho budú chlácholiť. Hladkať, dajú mu zmrzlinu, privinú si ho a podobne. Tento reflex sa prejaví aj v reči tela tesne potom, čo sa nám niečo stane. Budeme sa ukľudňovať podobne, ako malé dieťa. Samozrejme, v rámci rozhovoru vo firme si asi nikto v stresovej situácii nestrčí celý palec do úst. No v náznaku si to bežne ani nikto nevšimne. 

Prejdime si preto, akými mechanizmami sa človek zvykne ukľudňovať po rozrušení.

Jedlo a žuvanie

Jedenie u niektorých ľudí môže zmierniť stres a napätie. Jedenie totiž upokojuje. Len si skúste predstaviť dobiela rozzúreného šéfa ako reve na podriadených, že firma prišla o pár miliárd. Viete si predstaviť, že by si pritom prihrýzal z klobásky? Asi by mu nechutila. Jedlo prijímame v stave pokoja a preto sa dá použiť, ako nástroj na upokojenie.

Nejeden človek už na to doplatil – kto si vytvorí návyk jesť aby sa ukľudnil, spravidla začne priberať. Najúčinnejšie totiž stres stlmí sladkosť. Aj tento návyk siaha pomerne hlboko do detstva. Materské mlieko je sladké a už jeho konzumácia sa viazala s pocitom bezpečia a istoty. Následne dieťa dostáva sladkosti pri mnohých príležitostiach.

Je jasné, že pri rozhovore o obchodnej zmluve nevytiahne obchodný partner čokoládu vo chvíli, keď narazíte na problematický bod obchodnej zmluvy. Preto budeme pátrať po prejavoch, ktoré k jedeniu majú aj symbolický vzťah.

• Prežúvanie je zvyk. Ak niekto začne robiť pohyby, ako keby prežúval, môže ísť aj o signál, že sa potrebuje upokojiť.
• Za pozornosť stojí ak si niekto počas debaty vloží do úst napríklad žuvačku (zápalku…).
• Kto pravidelne žuvá žuvačku môže mať na to dôvod. Možno je trvale zneistený a týmto spôsobom sa podvedome upokojuje. Možno má len mizerné sebavedomie – trebárs sa bojí, že mu bude zapáchať z úst a dúfa, že žuvačka to zachráni.
• Aj fajčenie je práca s perami. Nie je to priamo jedlo, ale všimnite si, že mnohí ľudia namiesto cigarety v strese "obhrýzajú" pero.
• Práca s ústami, oblizovanie sa je teda vždy signál, že daný človek sa možno práve potrebuje upokojiť.
• Rôzne špúlenie pier, sa objaví pri náročnejšom rozmýšľaní. Prípadne si predstavte, ako si dieťa pri kreslení "pomáha" jazykom.

Ak teda zaznamenáte aktivitu v oblasti úst, môže ísť o znak, že váš partner v rozhovore prežíva nepohodu, alebo neistotu a potrebuje sa upokojiť.

Krk

Oblasť krku je pre prežitie kľúčová. Stačil by veľmi slabý úder z prednej strany krku a pri troche smoly môže byť smrteľný. V tejto oblasti ide takzvaný blúdivý nerv. Jeho nevhodné podráždenie môže zastaviť prácu srdca a je koniec. Okrem toho je krk zraniteľný – ničím nechránený. Aj preto ho v momente ohrozenia budeme zvyčajne nejakým spôsobom chrániť. Podvedome.

V prípade nepohody potom môžeme vidieť, že ľudia si dajú ruky do blízkosti krku. Ako keby boli pripravené chrániť. Zároveň však môže ísť aj o symbolické gesto hladenia krku.

• Šúchanie si krku akýmkoľvek spôsobom, alebo jeho dotýkanie sa.
• Ženy si v stave diskomfortu často zakryjú oblasť pred krkom dlaňou. Niekedy to robia tak, že sa akoby hrajú so šperkami. Muži si môžu namiesto toho naprávať kravatu, alebo odťahovať "škrtiace" tričko. Je jedno čo presne ruky v oblasti krku robia. Sú tam.
• Podobný význam môže mať aj prst na ústach typu "premýšľam" a celá dlaň chráni krk.

Je jasné, že ak si vaša partnerka kúpila nové srdiečko na krk a už pol dňa sa s ním hrá, nemusí to byť znak, že sa potrebuje ukľudniť. Aj tieto neverbálne signály trba "čítať" v kontexte. Objavujú sa v nejakej konkrétnej situácii? Opakovane? Potom sa dá usúdiť, že ide o známku napätia, ktoré majú zmierniť. Ale poďme na ďalšie mimoverbálne prejavy upokojovania.

Ruka v oblasti hlavy

V detstve sa ako upokojovanie často používalo hladenie po hlave. V reči tela potom môže zostať zvyk, že ak sme v nepohode, budeme si nejakým spôsobom v štylizovanej forme naprávať vlasy, alebo hladiť líca.

• Ruka môže čele ako by masírovať vrásky, či oči. Také gesto asi spojíme častejšie s únavou, starosťami, ale je to upokojovacie gesto.
• Pokiaľ ide o ohrozujúcu situáciu, alebo niečo s čím človek nesúhlasí, ruka môže smerovať na oči. Ako by ich chcela zakryť. Rýchlo sa môže zmeniť smer ruky a tá potom "akoby náhodou" pristane niekde inde. Na čele, na krku a podobne.
• Ak sa niekto začne hrať s vlasmi, je to zvyčajne snaha o upokojenie sa.
• Hladenie sa po líci, alebo klopkanie prstami kdekoľvek po tvári. (Nemyslím tým ťukanie si na čelo :-) informujúce o našom odhade intelektuálnych kvalít niekoho tretieho)
• Krútenie si vlasov, fúzov, alebo ucha.
• Škrabanie sa na rôznych miestach či už tváre, krku, ale aj inde. Svrbenie môže byť známkou nepohody.

Jednoducho pri bežnom rozhovore sa človek nemá dôvod "tľapkať" po tvári, ťahať si vlasy, či škrabkať sa pod krkom. Zvyčajne sú to čitateľné známky neverbálnej komunikácie hovoriace o tom, že potrebujeme trocha pohladenia.

Iné znaky reči tela a potreby upokojenia sa

Doteraz sme sa sústredili na tvár a krk. Táto oblasť je často najlepšie prístupná. Ak, napríklad, sedíte za stolom, tak vlastne celá oblasť tela od hrude nižšie je pre ruky nedostupná. Pokiaľ však budete debatovať s niekým, kto nesedí za stolom, známky upokojenia sa prejavia aj nižšie.

• Držanie sám seba za pažu. Jednou rukou si človek chytí druhú za rameno. Toto gesto môže byť jedným z prvých znakov napätia. Má blízko ku gestu znehybnenia a zároveň je symbolickým objatím, či pohladením.
• Hladenie sa rukou po kolenách, nohe, či ruke.
• Dať si ruku dlaňou na rameno môže byť aj vedomé funkčné gesto. Odsaje sa časť potu z dlane. To môže byť ďalším veľmi čitateľným znakom intenzívneho stresu.

Nuž a aby sme nezabudli, stres a najmä strach sa dá zmierňovať zvukmi.

• Pískanie si.
• Rozprávanie, neraz aj samého so sebou.
• Spievanie.
• Klopkanie.
• Zívanie.

Tieto znaky však nie sú jednoznačné.

• Hlučnosť, pískanie alebo klopkanie môžu byť aj znakom výbornej nálady.
• Klopkanie či rozprávanie samého so sebou môže byť aj znakom nervozity.
• Zívanie môže súvisieť aj s nedostatkom cukru v krvi, trebárs po intenzívnom tréningu. Alebo pri zme vetraných priestoroch.

Toľko k čítaniu reči tela, ktorá hovorí o tom, že sme v nepohode.

Znova zdôrazňujem. Nečítajte tieto neverbálne signály izolovane. Vždy hľadajte súvislosti a potvrdenia. Ak vám situácia dáva zmysel, potom je znak asi prečítaný správne.

• Napríklad dáte niekomu ťažkú otázku a on sa následne začne "krútiť", hladiť, potom si ruky dá na kolená aby si osušil dlane… To dáva zmysel.
• Alebo s niekým diskutujete, všetko je "v norme", ale váš partner si  stále chodí rukou ku krku a hrá sa s tričkom. Ak je to jediný "prejav" asi mu netreba prikladať veľký význam. Možno má nové tričko a to ho škriabe…

Preto tak ako pri každom odhade toho, čo nám reč tela hovorí, buďte opatrní.

Pozrite si aj tieto články: