Moderné otroctvo

Možno poznáte niekoho, kto denne chodí do práce a už mu nezostáva vlastne na nič iné čas. S manželkou sa stretne večer na pár minút. Nemajú čas na známych, na nič, pretože obaja prevažnú časť dňa strávia v zamestnaní, prípadne aj v druhom zamestnaní. Keď skončia, stihnú pár úkonov typu hygiena, jedenie, údržba, spánok. A hor sa do nového dňa. Budík, práca, údržba, spánok. A ďalší deň. Budík, práca, údržba, spánok. A znova. Roky. Prečo je tak veľa ľudí zamestnaných po celý deň? Potrebujú peniaze. Zarobia málo, len tak – tak, aby zaplatili za možnosť prežiť v aspoň trocha dôstojnom byte. Možno v minulosti naleteli lákavej ponuke zobrať si pôžičku alebo hypotéku a teraz majú na krku nôž navyše. Aj keby chceli niečo zmeniť, nemôžu.

• Zotrvávajú v zle platenej práci, pretože nemajú čas vzdelať sa.
• Nemôžu si dovoliť prerušiť prácu a pár mesiacov hľadať lepšie platené miesto.
• Boja sa začať podnikať a v podnikaní zisk nie je istý.

Inými slovami: Sú príliš vyťažení zarábaním mála peňazí, aby skúsili zarobiť viac… Je to vlastne novodobé otroctvo. Človek je otrokom, ktorý hrdlačí na svoj každodenný chlieb. Je rád, ak má na konci mesiaca na účte aspoň nulu, nie mínus.

Mám známeho, ktorý je predavač. Začína o desiatej ráno, končí o šiestej. Zarobí pár stovák, teda len o niečo viac ako dostane dôchodca. A tak z prvej práce uteká do druhej práce, kde si za dve hodiny zarobí aspoň nejaký symbolický peniaz navyše. Zaokrúhlime to. Nech zarobí 500 eur mesačne. Keby takto žil celý pracovný život, tak za to dostane spolu asi štvrť milióna eur. A kam sa podejú tieto peniaze? Nákupy, poplatky, trocha zábavy. Ak chcete vedieť, kam sa strácajú peniaze, pozrite sa do smetí, ktoré budete najbližšie vyhadzovať po upratovaní.

Ľudia dnes pracujú za malé peniaze. Sú v pevnej ekonomickej pasci. Väčšinu života pracujú. Vo voľnom čase sa zabávajú s kamarátmi, často pri slovenskej špecialite – pití alkoholu. A voľný čas doma padne zvyčajne na oltár televízora, ktorý vypláchne zvyšky mozgu jalovým programom. No spomenul som otroctvo, či nevoľníctvo. Vieme, že sloboda znamená mať možnosť vybrať si. Čo si však môže vybrať človek, ktorý otročí za malý peniaz, pretože má na krku hypotéku a dlhy? Takmer nič. Jeho osobná sloboda je tým značne obmedzená. A často je to spôsobené jeho nerozumnými krokmi v minulosti.

Mnoho ľudí trávi život spôsobom, ako keby bol nekonečný. Bavia sa, užívajú si a keď sa im míňa rozpočet, vezmú si pôžičku. Veď aj rádio furt trúbi, že je ľahšie splácať, ako šetriť. Nuž čo, ak niekto naletí bludom a táraninám, pletie si na seba veľmi tvrdý bič. Začína nová éra, éra informatiky. Informácií je všade veľa.

• Nie všetky sú však potrebné.
• Nemať správne informácie je drahé.

V živote máme obmedzený čas. Vyberajte si, čomu venujete svoju pozornosť. Inak sa môžete dostať do pasce, keď sa stanete ekonomickým rukojemníkom dlžoby, či nízkej mzdy.

Bez nových znalostí sa odsudzujete naďalej vykonávať len to, čo ste robili doteraz. A dostanete to, čo ste dostávali doteraz. Pár rokov prejde a z práce vás vykopnú. Ako sa budete cítiť potom? Budete sa horúčkovito snažiť vymyslieť niečo, ako zarobiť, aby vám exekútor nezobral to málo, čo máte. A z akých informácií budete pritom vychádzať?

Ak ste si roky plnili hlavu faktami, ako sa darilo hokejistom, čo si myslí Mário Iglesias o Esmeralde, kto vyhral tanečnú súťaž, ktorá herečka má melír, ktorá hlásateľka z televízie čaká dieťa… Tak to sa obávam, že vám nič z toho v budúcnosti nevnukne nápad, ako zarobiť, ako uživiť rodinu, ako pomôcť rodičom.

Nestaňte sa aj vy ďalším otrokom prisluhujúcim v nejakej firme za smiešny peniaz, ktorý okamžite odovzdáte daňovému úradu, bankám, splátkam a hypermerketom. Viem, asi sa vám nechce na sebe pracovať. Je to nepohodlné – čítať, rozmýšľať. Ale oveľa menej pohodlné je ak budete kmitať pre niekoho iného. Za bagateľ. Roky.

Ako sa vyslobodiť z tohto otroctva? Nie vždy to je možné. Žijeme v pestrej dobe. Veľa zaujímavostí rozptyľuje našu pozornosť a tak sa stane, že si popri tom neuvedomíme mnoho dôležitých vecí. Stereotyp, plnenie súrnych povinností, zameranie sa na krátkodobé ciele nám naplnia časový harmonogram. Potom už nezostane miesto na nič iné. Človek potom roky akosi vegetuje a ani si neuvedomí, že život sa míňa a stále to nie je ono. Ak máte podobný pocit neuspokojenia, občas si položte otázku, aké osobné ciele, či túžby máte. Veľa ľudí totiž nemá žiadny konkrétnejší cieľ. A práve to býva hlavný problém. Ak si v budúcnosti neurčíte cieľ, smer, kam sa chcete dostať, nedostanete sa nikam. Nemáte totiž kam a prečo ísť. A preto sa zas poďme pozrieť na to, ako si postaviť životné ciele.

Pozrite si aj tieto články: