Priveľa podnetov

V 21. storočí sme v ére informácií. Stále nové zmeny. Nové fakty pribúdajú každým dňom. Kto to nesleduje, stratí krok. Nie je preto práve najlepší nápad rozptyľovať svoju pozornosť. Iste ste už počuli tvrdenie „ak niečo chceš spraviť, sústreď sa na to“.

Opakom sústredenia je rozptýlenie.

Ak ste rozptýlení, prakticky nič nespravíte, nič sa nenaučíte. Rozptýlenie a zábavky sú príjemné. Ak sa zabavíte občas, sú užitočné. Ak sa vo voľnom čase väčšinou len rozptyľujete, je tu vážne riziko, že začnete strácať krok s dobou, s novinkami. Myslite na to, ako budete žiť o 5 alebo 10 rokov. Väčšina ľudí má vďaka rôznym povinnostiam, práci, rodine a známym denne často menej, ako 4 hodiny času pre seba. Ako zväčša použijú? Na zábavu? Na rast?

Keď vidíme pestrú zmes udalostí v televízii, aj my by sme chceli žiť takým čulým životom. A tak sa snažíme zvýšiť úroveň podnetov, ktoré nás v živote obklopujú. Aspoň v rozsahu, ktorý umožňuje výplata a čas – viac zábavy, viac jedla, viac pohodlia, väčší televízor, viac reproduktorov, väčšie autá, nákladnejšie žúry. Niekomu to nestačí a pridá alkohol, niekedy drogy. No nefunguje to.

Naše zmysly sa totiž dokážu prispôsobiť úrovni podnetov.

• Ak je hudba pustená nahlas, najskôr je to nepríjemné, ale postupne si na to zvyknete. Neskôr je to dokonca príjemné a ešte si aj zosilníte.
• Keď vojdete do miestnosti, kde je zápach, najskôr vám to prekáža. No neskôr ho už ani nevnímate.
• Ak solíte bez disciplíny, časom solíte čoraz viac, pretože jedlo sa vám môže zdať neposolené.
• Keď vojdete do tmavej miestnosti, časom začnete vidieť – oko sa prispôsobí. Naopak, po vyjdení na slnko nejaký čas trvá, kým sa zas „rozpozeráte“.
• Alebo v saune sa vám v prvom momente zdá byť neznesiteľne teplo. No ak zotrváte, rýchlo si zvyknete.

Podobne sa správajú aj naše emócie. Ak vám veľa vecí za deň spraví radosť, zvyknete si na to. Tie veci už prestanete vnímať ako pozitívne. Stanú sa „len“ normálne. A tak chcete ďalšie pozitívne. Viac. To sa volá:

Prah tolerancie.

Asi najznámejší je tento jav u alkoholizmu. Kto nepije, ten sa aj po malom kalíšku bude cítiť podnapitý. Ak bude piť častejšie, čoskoro už nestačí jeden pohárik, už ich treba niekoľko na to, aby sa cítil opitý.

Žijeme v dostatku a hojnosti možností. Zvykli sme si na to. A tak chceme viac. A ešte viac. Aj keď na dlh, ale viac. No od istej chvíle viac fyziologicky nie je možné. Príliš hlučná hudba poškodí sluch. Priveľa alkoholu spôsobí otravu. Podobné je to aj so zábavou. Ak si zvyknete na zábavu, viac sa nedá. Odrazu zistíte, že ste stále otrávení, hoc žijete v dostatku a v rušnej zábave. To je stav, keď sú vaše zmysly ohlušené. Vaše telo už nevie prijímať viac zábavy a dobrého, pretože je unavené od sústavného bombardovania zmyslov podnetmi. Vaša nálada je otupená. Dostávate pod nos všetko z najlepšej domácej a svetovej scény. Profesionálne vytvorené zábavné formáty sú vám málo? Tak čo by mohlo byť viac? Zaspievate si? Ťažko to spravíte lepšie, ako profesionál.

Je to podobné ako jesť profesionálne navrhnuté jedlá. Čipsy, hamburgery, keksíky, čokoláda, kola. To sú chute, ktoré vznikali možno niekoľko rokov. Vyrobili ich profesionáli, prešli testami. Doma ich nenapodobníte. Sú to silné chute. Ak si na ne zvyknete, prestane vám chutiť zelenina, obyčajný chlieb a iné normálne jedlá. Človek si vyberá podľa chuti a výsledkom potom je nezdravé chutné jedlo a z neho plynúce dôsledky. Mrzutá záležitosť.

Zmysly ohlušené priveľkým množstvom pozitívnych podnetov potom vytvárajú pocit nespokojnosti s tým, čo už máme. To zvyšuje túžbu po ďalšej konzumácii, dostávame sa k nenásytnosti. Chceme viac, ale aj viac je nám čoskoro málo. Tak chceme ešte viac, ale to už nejde.

Ako z toho kolotoča vystúpiť?

Musíte začať abstinovať. Vzdajte sa presolených a sladkých jedál. Potrvá mesiac, kým začnete cítiť chuť aj bežných potravín. Podobné to je aj s ostatnými podnetmi. Po celý deň na nás zvyknú útočiť vizuálne, sluchové a informačné podnety. Vypnite všetky, ktoré sa vypnúť dajú.

Príklad. Žijem blízko veľkej križovatky. Ten hluk nevypnem. Mohol by som sa odsťahovať na dedinu, alebo na lazy. No môžem vypnúť podnety v byte. Rádio, televízor. Tak často ich ľudia majú pustené ako „zvukovú kulisu“. Zaujímavé by bolo zamyslieť sa, prečo niekto chce žiť v kulisách?

Asi sa vám už začína formovať obraz zdravšej životosprávy. Nejde o misku šalátu. Prvý krok možno je, aby ste sa vyhýbali informačnému smogu, ktorý prinášajú médiá. Nie je povinné mať zapnutý rozhlas. Ak máte pocit potreby mať pustené nejaké zvuky, pátrajte prečo. Možno nesúhlasíte s tým, čo práve robíte a chcete mozog odvádzať od nepríjemnej činnosti. Rozptýliť pozornosť? Rozptýlenie však zníži kvalitu toho čo robíte. Ak vám do mozgu vnikajú dáta, budete im venovať časť svojej pozornosti. Možno malú, ale časť.

• Pracujete? Tú pozornosť potom nevložíte do svojej práce.
• Rozmýšľate? Nevložíte ju do vlastných myšlienok.
• Odpočívate? Rozptyľujete si relaxáciu.

Proste miniete určitú časť svojej pozornosti na vnímanie nepodstatných informácií.

Pozrite si aj tieto články: