7 tipov, ako bojovať s prokrastináciou

V predošlých článkoch sme si popísali čo to je prokrastinácia a aj to, že je nám vlastne skoro až prirodzená. V tomto článku popíšem sedem rôznych spôsobov, ako získať kontrolu nad sebou a svojím správaním. Aj keď každý z tipov môže fungovať aj samostatne, ich spoločné zapojenie bude efektívnejšie. Aj preto som ich tak trocha zoradil do poradia, v akom môžete v praxi postupovať.

1. Tvrdo rozdeľte úlohy: spraviť alebo vyhodiť

Častou príčinou otáľania (čo je môj stručný, slovenský a pomerne výstižný preklad slova prokrastinácia) je fakt, že nevieme kde skôr začať. Spravidla máme pred sebou hneď viacero úloh a „za sebou“ kopu nedoriešených vecí. V tomto bode sa venujme úlohám smerom do budúcnosti.

Neraz máme viacero cieľov, ktoré by sme chceli mať vyriešené. Niektoré sú veľmi dôležité, iné menej. Napríklad:

Pracovné úlohy: pracovať na novom projekte, udržiavať pri živote nejaké dva či tri súčasné projekty. K tomu bežné pracovné povinnosti.
Osobné úlohy: vzdelávať sa v odbore, zlepšovať znalosť cudzieho jazyka, nadväzovať kontakty a vzťahy, rozširovať si slovnú zásobu a komunikačné zručnosti.
Regenerácia: venovať sa koníčkom, relaxácii, športovať, dostatočne spať.
Vzťahy: venovať sa rodine, priateľom…

Pri pohľade na tento zoznam by som najradšej zatelefonoval do NASA. Alebo Brjúsovi Willisovi. Nech zoberú pár raketoplánov, laná a trocha spomalia otáčanie zemegule. Ak by deň trval 75 hodín, možno by sa taký rozpis úloh stihnúť dal.

Každopádne, ak máme pred sebou takúto batériu úloh, často s nich nespravíme nič. Je jedno, či preto, že nás to zastraší, alebo preto, že stálym prepínaním sa medzi úlohami stratíme priveľa času.

Rada teda znie: veľmi prísne, až surovo zoškrtajte svoje ciele. Máte zámer pracovať naraz na troch projektoch? Dobre. Ak sa vám darí, môže byť, Ak sa vám ale nedarí, dva z troch projektov vyčiarknite. Úplne. Získate tak zameranie na jeden cieľ a tomu potom venujte všetky sily. Neskôr, keď bude hotovo, môžete sa venovať inému projektu.

Problémom tejto rady je, že sa neradi lúčime s cieľmi. Chceli by sme často viac, než sa dá. Aj keď toľko cieľov naraz nie je možné spraviť, nevieme sa zmieriť s tým, že niektoré treba zrušiť. V tomto bode môžete využiť aj služby kouča. Alebo iného človeka, ktorý sa v danej oblasti vyzná. Pri pohľade zvonka môže ľahšie odhadnúť, ktorá úloha si zaslúži dotiahnuť a ktorú zrušiť.

2. Ignorujte nedokončené veci na ktorých nezáleží

S predošlým bodom úzko súvisí aj minulosť. Aj v minulosti ste na niektorých veciach pracovali. Mnohé možno dodnes bežia. Vyžadujú často dodatočný čas, alebo inú vašu pozornosť. Skontrolujte si svoje plány na pár dní dozadu.

Možno zistíte, že určitú časť dňa vám zaberajú úlohy z minulosti. Možno projekt, ktorý bol úspešný, ale už pomaly končí. Treba ho udržiavať, ale už sa to ledva oplatí. Aj pri takýchto úlohách je výhodné škrtať.

Zrušte všetky projekty, ktoré vám zaberajú čas málo efektívne, alebo ich už nemáte tak radi ako kedysi. Pri posúdení sa vám oplatí použiť intuíciu. Položte si otázku: keby som v minulosti bol vedel to, čo viem teraz, začínal by som s tým? Ak je odpoveď nie, úlohu z minulosti ukončite. Predať (aj hlboko pod cenu), vyhodiť, zabudnúť, ukončiť, zmraziť, pozastaviť. Nazvite a spravte ako chcete. Výsledkom ale nech je, aby ste mali čistý stôl a v diári iba úlohy, ktoré sú perspektívne.

3. Uistite sa že máte know-how

Niekedy prokrastinujeme s prostého dôvodu – nevieme, kde začať. Tento bod môže mať zhruba dva scenáre, ani jeden nepovedie k dobrému výsledku:

Myslíme si, že vieme ako na to. V skutočnosti ale máme zlé informácie. Začneme niečo robiť. Výsledky budú neuspokojivé. Čas zabitý.
Cítime, že nevieme ako na to. Tento pocit často vedie ku prokrastinácii. Dobre sa to dá popísať slovami „chodí ako mačka okolo horúcej kaše“.

V obidvoch prípadoch je výsledkom buď nič, alebo chyba.

Na prvý pohľad sa zdá, že by človek predsa mal vedieť, či je, alebo nie je kompetentný niečo spraviť. Žiaľ, nie je to tak. Naopak – čím menej o veci vieme, tým ľahšie dospejeme k záveru, že vieme „všetko“.

Ide o jav známy ako Dunning-Krugerov efekt.

Dunning-krugerov efekt

Popísať sa dá troma neviem: neviem, že neviem, že neviem.

Pod týmto pojmom sa rozumie chyba v uvažovaní, ktorá má určité vlastnosti:

Prvotriedni odborníci vedia veľa, ale zároveň si uvedomujú, ako veľa by ešte mali vedieť. Majú pocit, že v odbore sa vyznajú len mierne a majú skôr nižšie sebavedomie a sebadôveru. V praxi to potom vyzerá tak, že odborník sa vyjadruje opatrne, rozvážne a s veľkou pokorou.
Ľudia, ktorí sa v niečom nevyznajú, nevedia ako veľa nevedia. Preto majú pocit, že v danej oblasti sú vcelku dobre zorientovaní. Majú vysoké sebavedomie a sebadôveru. V praxi sa to prejaví tak, že laik sa vrhne do akcie a vôbec nevie, aké rôzne súvislosti to obnáša.

Ďalšie súvislosti súvisiace s Dunning-krugerovým efektom sa týkajú situácie, kedy sa s človekom porozprávate. Ukázala sa zaujímavá súvislosť.

Odborník si myslí, že všetci vedia takmer to čo on. Preto má menšie sebavedomie. Ak sa s ním porozprávate, uvedomí si, že sa vyzná a chybné sebahodnotenie či sebavedomie si napraví. Uzná, že je odborník.
Človek, ktorý nevie, že nevie a nevyzná sa reaguje inak. Ak mu ukážete veci v súvislostiach, nepomôže to. Na začiatku si veril, že to zvládne a po konfrontácii sa tento postoj nezmení. Dokonca môže nadobudnúť ešte lepší pocit, že vie viac.

Dunning-krugerov efekt teda znamená, že niektorí ľudia žijú v omyle a nevedia že nevedia že nevedia.

Príkladom poslúžia tisícky mladých dievčat, ktoré sú nespokojné s vlastným telom. Sú v puberte a rastú. Menia sa im telesné proporcie. Pre priemerne kvalifikovaného človeka je to normálny jav. Prirodzene sprevádzaný nárastom váhy a často aj rozširujúcimi sa bokmi. Tento normálny proces však mnoho dievčat vyhodnotí slovíčkom „priberám“. S hrôzou sa pustia do chudnutia. Nevedia, že nevedia, že nevedia.

Nevedia že to čo sa deje s ich telom je normálne.
Nevedia, že chudnutie je pre ich zdravie celkom nevhodné, až nebezpečné.
Nevedia ako by mali „zhodiť“ a tak sa riadia naivnými radami typu hladovka, diéta.

A takto by sa dalo pokračovať vo výpočte toho, čo všetko nevedia. Niekedy takýto stav prerastie až do mentálnej anorexie.

Podobný priebeh môžeme vidieť aj v podnikaní, či remeselnej činnosti. Remeselník nevie, pre čo inžinier navrhol určité vlastnosti potrubia. Investor ho tlačí do úspory. Spraví sa teda trocha inak, ako treba. Neskôr sa to môže prejaviť haváriou ktorá je oveľa drahšia.

Jednoducho ak plánujete nejaký projekt je dobré overiť si, že viete ako správne postupovať. Nech nie ste obeťou dunning-krugerovho efektu.

4. Vytvorte si plán

Keď už máte jasno v tom, čo chcete robiť, spravte si presný plán. Práve plán vám pomôže odhaliť, či viete, že viete, že viete. Pri tvorbe plánu postupujte vždy od väčšieho pohľadu smerom k menším podrobnostiam. Úvod do plánovania by mal začať stručným popisom celého projektu. Až potom rozpíšte aj podrobnosti.

Celkový pohľad. Ak ma baví rybárčenie, môžem sa veci venovať na internete. Písať o rybačke a predávať náradie.
Podrobnejší pohľad. Napríklad vytvorím web, ktorý ľuďom pomôže zorientovať sa v love rýb. O rybárstve veľa viem, takže stačí písať. Odmenou za prácu mi bude dobrý pocit a zisk z eshopu v ktorom budem predávať háčiky mušky a udice.
Orientačný plán. Sám, alebo s pomocou spustím webstránku. Zvolím názov. Začnem písať články. Ak bude publikum dávať dobrú odozvu, rozšírim systém o elektronický obchod.

Je dobré, ak váš plán bude v prvej fáze radšej väčší. Pozrite sa na svoj cieľ z pohľadu niekoľkých rokov. Kam chcete projekt neskôr posunúť? Ak to nie je len koníček, je reálne aby vám vec aj niečo zarobila? Aké časové míľniky si nastavíte? Aké signály budete považovať za znak, že plán nefunguje?

5. Hľadajte pomoc

Buďme realisti. V dnešnej dobe sa všetko začína špecializovať. Len málo oblastí zostáva takých, že jeden človek dokáže obsiahnuť všetko sám. Doba Leonarda da Vinciho pomaly končí. Vo veľkej väčšine pracovných projektov budete potrebovať pomoc. Možno spolupracovníkov, možno kúpa hotových riešení.

Zostaňme pri príklade tvorby webu o rybačke. Okrem marketingovej stratégie treba vedieť veľa z oblasti IT, programovania, dizajnu, písania autorských textov, fotografovania, možno tvorby videa. Spolu s eshopom pribudne komunikácia so zákaznikmi, logistika, účtovanie a takto by sa dalo pokračovať. Vopred je preto dobré kalkulovať s tým, že projekt bude vyžadovať pomoc.

Je dobré zorientovať sa, či viete nájsť pomoc a či sa vám zmestí do rozpočtu. Ak totiž budete robiť veci na kolene, bude to síce asi lacné, ale aj to bude lacno vyzerať.

6. Neporovnávajte sa s ostatnými

Je výhodné, ak pri práci a zábave budete prednostne sami za seba. Ak máte nejaký nápad, realizujte ho. Je dobré rýchlo preletieť konkurentov. Zistíte, čo a ako sa dnes robí. No nevenujte tomu veľa pozornosti. Skĺzlo by to väčšinou k tomu, že by ste vyrobili niečo podobné, ako tu už je.

Výhodnejšie je ak vytvoríte niečo originálne a podľa vás účelné.

Ak sa budete porovnávať s inými, často vás to môže dosť znechutiť. Zistíte, že iní sú oveľa ďalej ako vy. Potom sa vám ani nechce začať ak neveríte, že to má vôbec nejakú cenu.

7. Zrušte pohodlie

Prokrastinácii nahráva aj pracovné prostredie v akom robíme. Predstavte si veľký pracovný stôl s pohodlným kreslom. Znie to profesionálne. No veľké pohodlie má vplyv aj na to, že potom sa nám z kresla veľmi nechce vstať. Oveľa výhodnejšie je, ak môžete pracovať tak, že stále meníte polohy. Nielen, že je to zdravšie, ale budete čulejší. Aj pri počítači sa dá pracovať po stojačky (nie trvale!).

Okrem polohy tela je dobré myslieť aj na pohodlie ducha. Je nám príjemnejšie robiť to, čo už poznáme. No tak dosiahnete vždy len to, čo už máte. Ak chcete výsledky, hľadajte spôsoby ako sa donútiť robiť iné veci, než ste zvyknutí.