Poďme sa teraz chvíľu hrať so slovom šťastie. Označujeme ním cieľový pocit, po akom všetci túžime, ale aj náhodu, ktorá môže tento pocit navodiť.…
V pohodlí vzniká neúspech
Každý z nás má nejakú zónu pohodlia. V nej sa cítime dobre. A do nej sa pokúšame vtesnať všetky svoje aktivity. Je to ľudské a prirodzené. Ale najskôr sa pozrime na to, ako vyzerá zóna pohodlia v praxi.
Veľa ľudí priberie a potom chcú schudnúť. Je to veľký sen, ambiciózny cieľ. No nechcú opustiť svoju zónu pohodlia. Sú zvyknutí robiť to, čo sa im chce. Nerobiť, keď sa im nechce. Takže nebudú sa o chudnutí nič učiť, nebudú cvičiť, nechcú si vážiť potraviny na váhe, ani počítať energetickú hodnotu. To všetko im pripadá príliš nepohodlné. Už by sa to nevošlo do ich zóny pohodlia. A tak títo ľudia nájdu nejaký časopis s diétnym rozpisom na chudnutie. Skúsia to pár týždňov. Niečo zhodia. Niečo sa vráti. Po pár mesiacoch sú tam, kde boli na začiatku. Sú tuční a chceli by schudnúť. Ako? Najlepšie rýchlo. Sú povrchní a netrpezliví. Idú a kúpia si tabletky na chudnutie. Dúfajú, že nejaký liek ich schudne za nich. Takto môžu chudnúť aj celý život. Celý život sa vystavujú miernemu nepohodliu. Je to ale nepohodlie, ktoré sú ochotní akceptovať. Je v zóne ich pohodlia. Celý život „tak trocha“ bojujú proti obezite. „Tak nejako“ neúspešne. Ale predstava, že by opustili zónu pohodlia a radikálne zmenili životný štýl je pre nich neprijateľná. Kým to však nespravia, nikdy nedosiahnu úspech. Zóna pohodlia je to, čo už majú zažité. Kým budú robiť to, čo robili doteraz, dostanú to, čo dostávali doteraz. Obezitu.
Úspech sa nedá zapnúť z fotelky diaľkovým ovládačom.